Popolcová streda

 

 

Preto boli fašiangy oficiálne považované za sviatok jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť.Popolcová streda alebo škaredá, či krivá streda, latinsky Dies cinerum je v rímskokatolíckom liturgickom kalendári prvý deň pôstneho obdobia. Jej termín pripadá na 40. deň pred Veľkou nocou.

 

Do týchto 40 dní sa nepočítajú nedele, preto v praxi pripadá Popolcová streda na 46. deň pred Veľkonočnou nedeľou. Pre nepravidelný dátum Veľkej noci sa jej termín každý rok mení.

 

A prečo vlastne 40? Toto číslo má symbolický význam: 40 dní sa Mojžiš postil na vrchu Sinaj a rovnako aj Ježiš sa postil na púšti 40 dní pred svojim verejným účinkovaním. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení popolom na čelo v znamení kríža.

 

Tento symbol sa vzťahuje na blízko východnú tradíciu sypania si popola na hlavu na znamenie pokánia pred Bohom. Poznačenie popolom je sprevádzané slovami: „Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš.“ alebo „Kajajte sa a verte v Evanjelium.“

 

Popol tu symbolizuje pominuteľnosť, kríž večný život. Pre mnoho kresťanov predstavuje Popolcová streda pripomienku vlastnej konečnosti a cieľa či smerovania vlastného života, vyznačuje sa teda pokáním. V rímskokatolíckej cirkvi je Popolcová streda dňom prísneho pôstu, ktorý dovoľuje najesť sa raz denne, pričom sa treba vyhnúť mäsitému pokrmu.

 

Zvykom bývalo podávať kyslomliečne polievky, rybu, obilninové kaše alebo cestoviny, tie najčastejšie s makom. Pred varením, hneď ráno, sa všetok riad v kuchyni musel vydrhnúť popolom, aby ho zbavili masti, ktorou oplývali fašiangové jedlá. Ľudia sa v tento deň obliekli do smútočného, jednoduchého odevu bez výrazného zdobenia, prípadne do starých šiat, ktoré pokladali za kajúci odev.

 

No na dedinách bolo ešte aj počas Škaredej stredy cítiť dozvuky fašiangov. Niekde chodil dopoludnia slameník, čo bola tradične fašiangová maska. Mládenci si nenechali ujsť príležitosť vysmiať dievky, ktoré sa cez fašiangy nestihli vydať.

 

So zvoncami zastali pred ich domom a spievali im posmešné piesne, alebo ich vytiahli von, aby ich „podkuli“, či im na nohu priviazali kúsok dreva – „klátik“. Výnimočne si ešte mládež zvykla usporiadať záverečnú hostinu v dome mládeneckého richtára, a keďže už bol pôst, nesmelo sa piť víno ani pivo, ale iba pálenka.