Výučba rusínskeho jazyka je v školách čoraz populárnejšia

 

 

 

Rusínsky jazyk je navyše štartovacím mostíkom pre učenie sa iných východoslovanských jazykov, ku ktorým má rusínčina veľmi blízko. Nehovoriac o ich spoločnom základe v azbuke, ktorej znalosť môže byť pre niektorých veľkou výhodou.

 

Vlastný vzdelávací program 

 

V súčasnosti má každá škola na Slovensku možnosť vytvárať si vlastný školský vzdelávací program. Na Spojenej škole vo Svidníku sa zamýšľali nad tým, že do vzdelávacieho procesu zaradia regionálne dejiny alebo kultúru a tradície Rusínov.

 

„Keďže sme nevedeli, čo z toho si vybrať, napokon sme ako najlepšiu možnosť vyhodnotili zaradiť do učebných osnov práve rusínsky jazyk, kde sa prelína jednak kultúra nášho regiónu, ako aj tradície predkov. Som nesmierne rada, že sa to stretlo s takým pozitívnym ohlasom u rodičov žiakov, čo nás veľmi milo prekvapilo,“ teší sa záujmu Mária Makutová, riaditeľka Spojenej školy vo Svidníku, kde prváci a piataci od školského roka 2019/20 navštevujú hodiny rusínskeho jazyka.

 

Podobnú formu vyučovania zvolili aj na školách v Radvani nad Laborcom a v Pčolinnom. Na Slovensku existujú aj dve rusínske školy, v Kalnej Roztoke a Klenovej, kde učitelia komunikujú s deťmi v rusínčine aj na výchovných predmetoch ako hudobná, telesná či výtvarná výchova.

 

Navyše už niekoľko rokov napreduje projekt večerných škôl rusínskeho jazyka občianskeho združenia Kolysočka – Kolíska, a to aj vďaka dotácii z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Krúžky rusínčiny sa doteraz zrealizovali na desiatkach škôl v okresoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Stará Ľubovňa, Svidník, Bardejov, Levoča Sabinov, Prešov, Košice, ale aj Bratislava.

 

Hravou formou 

 

Dotácia 1. ročníka základnej školy je jedna hodina rusínskeho jazyka týždenne. K praktickej stránke pani riaditeľka Makutová dodáva:

 

„Rusínsky jazyk sa učí celá trieda, ktorá je rozdelená do dvoch skupín, aby bol pri vzdelávaní možný individuálny prístup ku každému žiakovi. Žiaci preberajú základné reálie zábavnou a hravou formou pomocou pracovných listov“.

 

Na svidníckej škole začali so vzdelávaním v rusínskom jazyku aj na druhom stupni v 5. ročníku, kde je dotácia dve hodiny týždenne. Ako dopĺňa pani riaditeľka Makutová, „Do vzdelávania je zapojená polovica žiakov triedy, ktorí sa učia rusínsku abecedu a pomocou nej získavajú slovnú zásobu, čím si rozvíjajú nové obzory“.

 

Práve tieto pozitívne skúsenosti s doterajšou výučbou rusínskeho jazyka môžu byť inšpiráciou aj pre ďalšie školy v našich regiónoch, no rovnako aj pre samotných rodičov a ich deti.

 

 

 

Súčasná doba totiž kladie na mladých ľudí vysoké nároky a jedným z rozhodujúcich kritérií aj je dostatočná znalosť cudzích jazykov. Popri angličtine sa do popredia dostáva predovšetkým ruština a to s príchodom východoeurópskych firiem na náš trh. A práve rusínčina je príkladom slovanského „esperanta“, ktoré je vynikajúcim základom pre lepšie zvládnutie týchto nám blízkych jazykov.

 

Ďalším prínosom kodifikovanej rusínčiny je písanie azbukou, čo predstavuje spoločný základ všetkých východoslovanských jazykov. Ak teda chcete svojmu dieťaťu poskytnúť konkurenčnú výhodu, osvojenie si spisovnej rusínčiny je dobrým krokom smerom k novým pracovným príležitostiam.

 

Nie menej dôležité je v dnešnom svete získanie sebavedomia, ktoré možno vybudovať na pevných základoch národnej hrdosti. Práve absolvovaním predmetu rusínsky jazyk sa deti dozvedia množstvo podnetných informácií o bohatej histórii Rusínov, ako ajvo celoslovensky či svetovo známych rusínskych osobnostiach.

 

Z našich radov totiž pochádza množstvo mien, na ktoré môžeme byť právom hrdí, ako napríklad Adolf Dobriansky - poslanec uhorského snemu, akademik Dionýz Ilkovič - člen tímu držiteľa Nobelovej ceny Jaroslava Heyrovského, Michal Strenk - hrdina II. svetovej vojny známy z fotografie vojakov vztyčujúcich americkú vlajku na japonskom ostrove Iwo Jima, Andy Warhol - hviezda pop-artovej kultúry či Dimitrij Zaričňak - tlmočník amerického prezidenta Reagana.

 

K Rusínom sa hrdo hlásia aj známi umelci s nezanedbateľným vplyvom na našu mládež, ako napríklad Marián Čekovský, Michal Hudák či Štefan Štec.

 

 

Aj vďaka takýmto osobnostiam sa nielen v deťoch, ale aj u dospelých môže prirodzene prebudiť hrdosť na svoj pôvod a korene. Dôležité je to najmä v súčasnosti, aby človek aj v čase globalizácie vedel odkiaľ pochádza a kam patrí. A že výučba rusínskeho jazyka nie je žiaden dril, ale obohatenie, svedčia aj slová pani učiteliek Mgr. Ingrid Lukáčovej a Mgr. Jany Nagajdovej.

 

„Všetko sa snažíme vykonávať hravou formou. Preto vyučovanie obohacujeme spevom rusínskych piesní, tancom, hrou na hudobných nástrojoch, recitáciou, dramatizáciou, riekankami, vyčítankami. Učiteľa najviac poteší, ak mu žiaci povedia, že sa veľmi tešia na hodinu, lebo to je najlepšia hodina. A ešte viac potešujúce je, ak vás žiak na chodbe pozdraví po rusínsky a rozpráva sa s vami mimo triedy a vyučovania v rusínskom jazykom.“

 

A ako môže byť rusínsky jazyk zaradený do vyučovacieho procesu na škole, ktorú navštevuje vaše dieťa? Výučba rusínskeho jazyka môže byť v ponuke samotnej školy, no požiadať o jej zavedenie do vyučovacieho procesu môžu aj samotní rodičia, a to počas rodičovskej schôdze alebo zápisu. Priamo osloviť môžete aj riaditeľa školy alebo primátora či starostu, zastupujúceho zriaďovateľa školy.

(19:41, Ladislav Jasik, Natália Špesová a Jozef Badida, OZ molodŷ.Rusynŷ/ОЗ молоды.Русины)