Boris Hanuščak: Čaká nás iný máj

 

 

Žiaľ - z dôvodu pandémie koronavírusu ich nebudeme môcť osláviť spoločne. Začnem tradičným stavaním mája na jeho začiatku, ktorý symbolizuje definitívne víťazstvo leta nad zimou, dobra nad zlom, avizuje príchod teplých slnečných dní. Bodaj by sa tohto roku stal aj významným medzníkom, zlomovým bodom, ktorý prinesie zásadný obrat v boji s nebezpečnou pandémiou, ktorá tak veľmi ovplyvnila naše životy i chod celého ľudského spoločenstva. Množstvo ľudí boj s touto chorobou neprežilo, státisíce je nakazených, zastavil sa život miest, zásadný pokles zaznamenali ekonomiky štátov celého sveta, množstvo ľudí prišlo o prácu. A práve práca je dnes hodnotou, na ktorú pozeráme s oveľa väčšou úctou a rešpektom. Rovnako na ochranu tých, ktorí o ňu prišli, nemôžu ju vykonávať a ocitajú sa na hranici existenčných problémov.

 

 

Aj súčasná doba tak potvrdzuje opodstatnenosť pripomínať si hodnoty, ktoré sú spojené s oslavou 1. mája ako Sviatku práce, boja proti nezamestnanosti, za dôstojné práva pracujúcich. Pandémia koronavírusu je globálnou pliagou, ktorá zasiahla celý svet. Nevyberá si ľudí podľa veku, ani pohlavia. Nerozlišuje bohatých ani chudobných. Všetci sme si pred ňou rovní. Zomierajú nevinní. Ľudstvo sa bez ohľadu na vzťahy medzi jednotlivými krajinami spája do boja proti nej. Presne tak, ako tomu bolo v čase II. svetovej vojny, ktorá priniesla najväčšiu katastrofu ľudstva. Obrovskú tragédiu, ktorú nespôsobil vírus, ale chorobná túžba človeka ovládnuť svet.

 

Zvrátená ideológia fašizmu, ktorá pohŕdala všetkým čo robí človeka človekom, pošliapala hodnoty humánnosti, ľudského života, delila ľudí na výnimočných a menejcenných, či nepotrebných. Smrť a zabíjanie sa stali rutinnou metódou, ktorá nebrala ohľad na nič a na nikoho. Bola to pandémia, ktorá nepoznala výnimky, nemala žiadne zľutovanie. Jej tvorcom a vykonávateľom bol človek a v tom spočívala obludnosť týchto myšlienok, skutkov a činov, ktoré sa už nikdy nesmú zopakovať.

 

 

Vírus fašizmu je stále živý aj 75 rokov od ukončenia II. svetovej vojny. Neustále je živý aj v našej spoločnosti. A aj keď priamych účastníkov protifašistického odboja je medzi nami čoraz menej o to viac je dôležité, aby sme na odkaz oslobodenia spod fašistickej poroby nikdy nezabudli, aby sme nezabudli na všetkých hrdinov, ktorí bojovali za našu slobodu, aby sme nezabudli na tých, ktorí sa mierových dní nedožili, ktorí pre nás obetovali to najvzácnejšie. Nedopusťme účelové prekrúcanie histórie, deformovanie reálnych skutočností. Toto nás môže raz dobehnúť. Ľahko sa tak môžeme stať obeťami lží a neprávd, ktoré môžu spôsobiť ďalšiu katastrofu. Zásadný podiel na oslobodení Slovenska mala Červená armáda, spolu s 1. československým armádnym zborom a armádami ďalších krajín, ktoré sa postavili na stranu humánnosti, záchrany hodnôt ľudskosti a solidarity.

 

Kto tvrdí opak nehovorí pravdu, ale deformuje minulosť a práve tento moment môže byť mimoriadne nebezpečný. Poučme sa z toho, pretože viesť sa na módnej vlne voľných úvah a myšlienok môže znamenať, že ohrozíme hodnoty, na ktorých stojí naša štátnosť, súčasnosť, ale najmä budúcnosť. Aj preto ďakujem Slovenskému zväzu protifašistických bojovníkov za všetko, čo robí pre zachovanie odkazu boja proti fašizmu. Je to pre nás obrovská výzva, aby sme ich v tomto snažení podporili a urobili všetko preto, aby sme pliagu hoci aj náznakov fašistických nálad raz a navždy poslali do zabudnutia.

 

Oslavy 75. výročia víťazstva nad fašizmom, ukončenia II. svetovej vojny mali byť významnou udalosťou tohto roka. Pripomeňme si preto tento deň aspoň tichou spomienkou na tieto udalosti, spomínajme na tých, ktorí bojovali, či padli za našu slobodu. Vážme si mier ako krehkú a vzácnu hodnotu, ktorú je ľahko stratiť, ale omnoho ťažšie získať.

 

Možno práve udalosti týchto dní nás inšpirujú vážiť si oveľa viac veci, ktoré sú za bežných okolností pre nás až príliš samozrejmé.