Ján Matej - najúspešnejší športovec v Bardejove v uplynulom roku

Ján Matej patrí k najlepším 

Mgr. Ján Matej: niekoľkonásobný majster sveta a Európy v silovom trojboji a v tlaku na lavičke, tréner silových trojbojárov v Bardejove, reprezentant klubu KSTaK Matej Bardejov

Vek: 29 rokov

Výška: 180cm

Váha: 87kg

Kategória hmotnostná a veková: kategória 90kg s vybavením, OPEN

Motto: „Prvá vec, je milovať svoj šport. Nikdy nešportuj len preto, aby si potešil iných. Šport musíš robiť predovšetkým pre seba, svoje potešenie.“

„Ten, kto povedal, že nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa, nikdy nič nevyhral“.

Športové úspechy:

• ABSOLÚTNY VÍŤAZ ANKETY „ Najúspešnejší športovec SAST (slovenská asociácia silového trojboju) za rok 2014“
• 1. miesto v kategórii jednotlivci v 52. ročníku ankety „Najúspešnejší športovci okresu Bardejov
• 3xmajster sveta v tlaku na lavičke v kat. 82,5kg a 90kg
• Majster sveta v silovom trojboji v kat. do 90kg
• 2x majster Európy v tlaku na lavičke v kat. do 82,5kg a 90kg
• 18- násobný majster SR
• V roku 2014 absolútna slovenská jednotka v rebríčku bez rozdielu hmotnosti a veku v tlaku na lavičke aj v silovom trojboji s vybavením.
• Jeho najlepší dosiahnutý výkon: drep 330kg, tlak na lavičke 255kg, mŕtvy ťah 280kg a silový trojboj spolu 865kg

Špecializácia:

• Redukčné kurzy
• Rehabilitačné kurzy
• Poúrazové programy
• Tréningy na zvyšovanie výkonnosti
• Kondično-silová príprava športovcov (hokej, futbal, hádzaná, silový trojboj, atletika, fitnes)
• Poradenstvo v oblasti výživy

Úspechy dosiahnuté na MS v Argentíne, Puerto Iguazú

                   1. miesto v tlaku na lavičke EQ 262,5kg  v kat. 90kg

                   2. miesto v absolútnom hodnotení bez rozdielu hmotnosti a veku

                   3. miesto v trojboji EQ v kat. 90kg. „Po prvej disciplíne som bol tretí s výraznou stratou na prvých dvoch. Ale s 330kg som bol spokojný. V tlaku som to dohnal a znížil stratu na 10kg. V ťahu sa už taktizovalo, kde som síce spravil osobný rekord 280kg, ale to už nezmenilo fakt, že som skončil tretí, 10kg za prvým Argentínčanom a 7,5kg za Američanom.“

 O tom, čo všetko Ján Matej  za celý týždeň zažil a videl, aké boli jeho dojmy, pocity a zážitky zo samotnej súťaží a krajiny a nie len to, si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.

1. Každý pretekár túži  a sníva o tom, ako raz bude reprezentovať svoju krajinu na Majstrovstvách sveta, nech už sa konajú kdekoľvek. Bolo to takto aj v tvojom prípade?

Janko: Samozrejme, majstrovstvá sveta sú vrchol v každom športe, a tam aj smeruje celoročná príprava.

2. Ktoré potrebné kvalifikácie ste musel mať splnené, aby si sa mohol zúčastniť na Majstrovstvách sveta?

Janko: Potrebný je minimálne limit C, aby bolo možné reprezentovať Slovensko na ME či MS. Všetky limity som mal samozrejme splnené.

3. Ako vyzerali tvoje samotné a posledné tréningy pred odletom do Argentíny?

Janko: Posledný mesiac vrcholila príprava v načasovaní potrebnej formy práve na MS v Argentíne. Pracovalo sa s vysokými váhami v každej disciplíne, čo je pomerne dosť náročné a tréningy niekedy trvali aj tri hodiny. Bolo potrebné nájsť rovnováhu medzi regeneráciou a ťažkými tréningami, aby sa človek nezranil ale aj aby to „neprepískal“. Posledné týždne sa už len dolaďovala forma.

4. S akými pocitmi si odchádzal do samotnej krajiny?

Janko: Jednoznačne som sa tešil ako na súťaž, pretože som odchádzal s pocitom celkom dobrej formy, ale samozrejme aj na krajinu.

5. Ako dlho trval samotný let do Argentíny a ako si si krátil „dlhú“ chvíľu?

Janko: Cesta do Iguazú trvala dva dni. Trasa Budapešť – Lisabon – Rio – Iguazú. V Lisabone sme strávili noc na hoteli, ale stihli sme si pozrieť nočné mesto. V lietadle so čítal, spal, alebo pozeral filmy. Na letisku v Riu to bolo trošku horšie pretože sme tam čakali na let 12 hodín, tak fungoval vo veľkom internet, alebo batožiny ako vankúše... J

6. Popíš nám tvoje prvé dojmy po prílete do tejto krajiny?

Janko:  Letisko bolo akoby uprostred lesa - džungli, všade červená pôda a les. Hneď človek vie, že je niekde inde. Samotné mesto malo svoje čaro. Ráno to bolo mesto duchov, kde nebolo ani nohy, do 10 hod. bolo všetko zavreté. Majú to trošku posunuté. Obedujú okolo 2hej, večerajú 8-9 tej, a vtedy to mesto akoby ožilo, deti, rodičia, všetko v uliciach. Prekvapilo ma množstvo túlavých psov na každom kroku. Ľudia boli na turistov zvyknutí nakoľko ich tu denne prilieta s cieľom vidieť najkrajšie vodopády planéty.

7. Stihol si sa dostatočne aklimatizovať na časový posun a oddýchnuť pred samotnou súťažou?

Janko: Nemal som s tým problém. Horšie to bolo keď som sa vrátil naspäť domov a zvyknúť si na náš čas.

8. S ktorým tímom ste bývali v hoteli a rozumeli si najviac?

Janko: V našom hoteli bývali Kanaďania, Juhoameričania, Íri, Briti, Francúzi, a rozumel som si najviac s členmi svetového výboru.

9. Vznikli medzi vami povedzme aj „nové priateľstvá“?

Janko: Áno, ale to skôr na súťaži s Argentínskymi a Brazílskymi pretekármi.

10. Ktoré miesta a mestá si mal možnosť navštíviť?

Janko:  Rio de Janeiro, Národný park a vodopády v Iguazú.

11. A ktoré z týchto miest v tebe vyvolalo najviac pocitov, prípadne by si sa tam chcel niekedy vrátiť?

Janko: Pre mňa to bolo určite Rio De Janeiro.

12. Je nejaký zážitok na ktorý nikdy nezabudneš? Ak áno, tak aký.

Janko: Myslím, že celé tieto dva týždne. Ale ak by som si mal vybrať tak vodopády v Iguazú a výhľad na Rio zo sochy Krista.

13. Ako si trávil voľný čas?

Janko: V podstate rovnako ako ostatní členovia výpravy. Oddychovali sme na izbe, absolvovali sme večerné prechádzky po meste a spoločné večere pri dobrom jedle (najmä steak). J

14. Ak by si mal možnosť opísať niekoľkými slovami mentalitu Argentínčanov, tak ktoré slová ich podľa teba vystihujú? V čom je základný rozdiel povedzme v našej a ich mentalite?

Janko: Je to krátke obdobie na to, aby som hodnotil Argentínčanov, ale tak čo som mal možnosť niektorých spoznať tak sú to príjemní, dobrosrdeční a temperamentní ľudia.

15. V čom sa podľa teba líši slovenská kuchyňa od tej argentínskej?

Janko: Nejedli sme veľa z domácej kuchyne, ale ich zemiaky mi veľmi chutili. Majú ich totiž niekoľko druhov.

16. Janko sú podľa teba Argentínčanky pekné a príťažlivé ženy? J

Janko: Vôbec nie, za ten čas čo som tam bol som nevidel peknú ženu. V Riu to už bolo o niečo lepšie, ale darmo, Slovenkám nesiahajú ani po členky.

17. Boli ste tam ako jeden tím. Pomáhali ste si vzájomne a boli si akousi oporou. Myslíš si, že aj to dokáže zohrať rolu pri podávaní výkonov?

Janko: Jednoznačne! V trojboji je to dvojnásobne. Ak by som tam bol sám ťažko by som podal podobné výkony. Najmä v drepe pri bandážovaní, podaním činky v tlaku , obliekanie do dresov alebo celková pomoc pri rozcvičovaní.

18. Pociťoval si povedzme rivalitu jednotlivých súťažiacich?

Janko: U mňa to bola rivalita medzi mnou, domácim pretekárom a Američanom, ktorá sa niesla celý deň až po posledný pokus v mŕtvom ťahu.

19. A čo nervozita, napätie, prípadná tréma. Stáva sa ti, že ju občas pociťuješ? Ak áno, ako s ňou bojuješ?

Janko: Tréma už nie, ale nervozita niekedy áno, pokiaľ sa nestíham rozcvičiť a napätie  je súčasťou každého športu.

20. Janko,  po silovom trojboji si na sociálnej sieti napísal: „mám zmiešané pocity a trošku cítim sklamanie“ na základe neuznaného pokusu zo strany domácich rozhodcov. Kde si myslíš, že sa stala chyba a nakoniec ti zlato uniklo?

Janko: Domáci rozhodcovia v tom čase (Brazílčan, Argentínčan) robili skúšky na medzinárodných rozhodcov a boli zbytočne prísny. Môj tretí pokus v tlaku pri 265kg mal byť platný, ale mi ho neuznali. Tretí rozhodca mi ho uznal. Stratil som 10kg a súčte v trojboji mi presne toľko chýbalo na 1.miesto.

21. Si so svojim výkonom, ktorý si v Argentíne podal spokojný?

Janko: Som. Obhájil som zlato v tlaku z pred roka s výkonom 262,5kg kde bola ešte rezerva. V absolútke bez rozdielu hmotnosti som skončil druhý. Tlak bola moja priorita. V trojboji som skončil tesne tretí ale s osobákom v trojboji, takže spokojný.

22. Čo alebo kto je tvojim „hnacím motorom“ a najväčšou oporou?

Janko: Motivácia pretekať v južnej Amerike, prekonať sám seba a najmä skúsiť čo to dá v trojboji. Najväčšou oporou bola určite pre mňa  moja rodina, môj otec ktorý ma podporoval, fandil celú letnú prípravu a samozrejme všetci ktorí mi pomáhali na tréningoch.

23. Aké sú tvoje plány do budúcej sezóny?

Janko: Nemám žiadne plány. V prvej polovici roka 2015 sa určite nezúčastním žiadnej súťaže, chcem si poriadne oddýchnuť, potom sa uvidí čo bude na jeseň.

(17:20, Darius)