Veriaci sa rozlúčili s dekanom farnosti sv. Egídia Mons. Pavlom Martonom

 

 

Mons. Pavol Marton sa narodil v roku 1955 v Prešove. Za kňaza bol vysvätený v Banskej Bystrici v roku 1981. Slúžiť začínal v Stropkove, neskôr sa dostal do Humenného, potom nasledovali Košice, Vranov nad Topľou, Trebišov, Kechnec a predposlednou zastávkou bol Veľký Šariš.

 

K prelomovým momentom v živote dekana patril bezpochyby rok 2004. Začiatkom mája v spomínanom roku mu Mons. Bernard Bober telefonátom oznámil, že sa s ním chce stretnúť košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. O niekoľko dní nato prebehlo osobné stretnutie, na ktorom sa dekan dozvedel, že jeho cesta mení smer. Z Veľkého Šariša sa mal presunúť do malebného Bardejova.

 

Prvá svätá omša v novej farnosti začala slovami: „Neviem, či si ma ešte pamätáte z kaplánskych čias alebo sa mám predstaviť?” Vtedy ľudia začali tlieskať a dekan si kládol otázky, čo bude nasledovať potom.

 

Po uvítaní prišli na rad obavy, či to všetko zvládne. Zodpovednosť sa rozšírila o pastoračné povinnosti, starosť o chod farnosti i celého dekanátu i o prácu na Bazilike. Mons. Pavol Marton zo začiatku cítil ťarchu zodpovednosti, chcel to vzdať a bol rozhodnutý túto žiadosť adresovať na Arcibiskupský úrad. Namiesto toho však do ruky vzal Sväté písmo a prečítal stať z proroka Jeremiáša – „Neboj sa ich, veď ja som s tebou.“ Práve tieto slová mu dodali odvahu a silu pokračovať v poslaní, ktoré si vybral. Dekan sa začal modliť o pomoc a pustil sa do riešenia každodenných úloh v pastoračnom úrade. K tým pribudlo aj zveľaďovanie samotnej Baziliky a ostatných budov pripadajúcich farnosti.

 

Mons. Pavol Marton na rozlúčkovej svätej omši vyprosil pre všetkých hojnosť Božieho požehnania a poďakoval sa za spoločne prežité roky počas jeho pôsobenia v Bardejove.