Využitie nájdu na
Úrade PSK, ale aj v Google mapách
Šesť rómskych obcí bude detailnejšie zakreslených v mapách
Zakresliť nezmapované
cesty a budovy vo vybraných obciach s rómskou populáciou
do máp. To bolo úlohou odborníkov, ktorí sa stretli na Úrade
PSK. Dáta využijú pri jednom z komponentov Iniciatívy
Catching-up regions, ktorý je zameraný na marginalizované rómske
komunity. Uplatnenie môžu nájsť aj v komerčných mapách.
Šesť rómskych obcí
z Prešovského kraja bude detailnejšie a presnejšie
zakreslených v mapách. Dopomohli k tomu študenti
Prešovskej univerzity (PU) v Prešove, ktorí sú členmi
skupiny UNIPO Mappers, a odborníci z Oddelenia Inštitútu
rozvoja PSK.
Na spoločnom workshope
Roma Settlements Mapathon na PSK zaznačovali podľa satelitných
snímok nezmapované územia. A to najmä budovy a cesty vo
vybraných rómskych osadách, ktoré boli zaznamenané nesprávne
alebo vôbec. Aktivita sa uskutočnila za podpory Európskej komisie
a technickej pomoci Svetovej banky.
Zmapovanie území
„Zišli sme sa tu
za účelom zmapovania územia, ktoré v našom kraji ešte nie
je preskúmané. Vo
vybraných obciach sa snažíme na základe leteckých snímkov
zaznamenať budovy, ktoré nie sú zavedené v mapách. Ide
o šesť pilotných obcí s rómskou populáciou -
Ostrovany, Varhaňovce, Dlhé
Stráže, Varadka, Krivany a Čičava,“
uviedol počas workshopu odborný asistent na Katedre
geografie a aplikovanej geoinformatiky na PU v Prešove
Miloslav Michalko.
Tzv.
mapperi dokresľovali mapy rómskych osád v PSK, ktoré sú
súčasťou 2. etapy Iniciatívy Catching-up regions, komponentu
Zlepšenie sociálnej a ekonomickej integrácie sociálne
znevýhodnených skupín. Ide o prvú fázu, teda mapping pomocou
počítača, v druhej časti bude nasledovať terénne skúmanie
prostredníctvom mobilných zariadení a dotazníkov. Cieľom je
zistiť, aká je v obci infraštruktúra, či majú ľudia prístup
k vode, elektrine atď.
Dátová podpora
„Snažíme
sa zabezpečiť tzv. dátovú podporu. To znamená zmapovať obce a
priniesť čo najkvalitnejšie dáta, aby sme sa na základe nich
vedeli do budúcna rozhodovať a plánovať projekty a ďalší
rozvoj týchto obcí. Existujú totiž územia, ktoré nie sú
správne zmapované alebo sú zmapované nedostatočne, a to aj
v dôsledku pribúdajúcich nelegálnych čiernych stavieb.
Mappingom vieme okrem iného vyhodnotiť, nakoľko sú stavby v danej
obci legálne a ako rýchlo sa budujú,“ spresnil
Marek Hudák z Oddelenia Inštitút rozvoja PSK.
Priestorové údaje
v mape a ďalšie demografické ukazovatele tak budú
rozhodujúce pri určovaní potrieb jednotlivých obcí. Napr. či
v danej obci má potenciál investovať do škôl, na akú
skupinu ľudí je potrebné sa sústrediť, prípadne či je tu nutné
dobudovať infraštruktúru v strednom či väčšom rozsahu,
alebo sa radšej zamerať na iné projekty.
Komunita ľudí, ktorá
pracovala na mapovaní šiestich rómskych osád, svojou činnosťou
prispela k tomu, aby si doplnené údaje mohli prevziať aj
ďalší veľkí giganti, ako napr. Google. Tým sa skvalitní mapa
Prešovského kraja, ktorú môže využívať Úradu PSK, ale aj
široká verejnosť.
Rómovia v PSK
žijú v 2580 chatrčiach
Úrad PSK využije dáta
pri aktivitách Iniciatívy Catching-up regions, ktorá sa v jednom
zo svojich komponentov zameriava práve na marginalizované rómske
komunity (MRK). Všetky prognózy nasvedčujú, že význam Rómov
pre miestny hospodársky a sociálny rozvoj porastie. Je to zdroj
pracovnej sily, ktorá predstavuje jeden z rozvojových potenciálov
PSK a je nevyhnutné ho čím skôr zapojiť.
Podľa štatistických
údajov tvoria Rómovia približne 15% z celkového počtu obyvateľov
PSK. Atlas rómskych komunít (ARK) z roku 2019 hovorí, že na území
PSK žije približne 127-tisíc rómskych obyvateľov. Základným
dokumentom, ktorý určuje priority v oblasti rozvoja PSK je Program
hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK na roky 2014-2020. V tomto
dokumente sa kraj zaviazal vybudovať kapacity zamerané na riešenie
problematiky rómskych komunít.
Ako sa ďalej píše v
ARK z r. 2019 v PSK žijú Rómovia v 2580 chatrčiach. Za
najhoršiu situáciu Rómov považuje Úrad splnomocnenca vlády SR
pre rómske komunity tú časť rómskej populácie, ktorá žije
v subštandardných podmienkach t. j. v chatrčiach.
Primitívne, nelegálne a zdraviu nebezpečné chatrče
pozostávajú maximálne z dvoch malých izieb bez kuchyne,
kúpeľne a toalety, pričom úplne absentuje vyhovujúca
elektroinštalácia a vodoinštalácia.
Najviac Rómov žije
v okresoch Kežmarok, Sabinov a Vranov nad Topľou, pričom
v prvých dvoch menovaných okresoch tvoria Rómovia (v rámci
miest a obcí s prítomnosťou MRK) už viac ako 30%
obyvateľstva.
(15:30, L. Heilová)