Novým predsedom Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí sa stal známy Bardejovčan

5647x
17. Júl 2020
Milan Ján Pilip: Mojím hlavným cieľom je pomáhať ľuďom
 
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí má nového predsedajúceho. Je ním bardejovský rodák Milan Ján Pilip. Vedenie prevzal po Petrovi Procháckovi, ktorý bol poverený dočasným riadením.
 
Nový predseda nám prezradil svoje prvé dojmy a načreli sme aj do problematík, ktorým sa profesijne venuje.
 
Od štvrtka zastávate funkciu nového predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Stanovili ste si nejaké konkrétne ciele, ktoré by ste chceli v najbližšej dobe dosiahnuť?
 
Úlohy, ktoré budem plniť, sú už dané vládou Slovenskej republiky (SR), ktorej sa pri výkone funkcie budem zodpovedať. Aktuálne sa spracováva Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na nasledujúce obdobia. Okrem toho si vláda dala vo svojom programovom vyhlásení ambiciózne ciele vo vzťahu k našim krajanom v zahraničí. Som rád, že aj Slovensko sa o svojich rodákov stará tak, ako to modernej a demokratickej krajine prináleží. Je mi cťou participovať na tomto procese a môj hlavný cieľ je pomáhať ľuďom. Sú to naši rodáci, príbuzní a priatelia. Týmto sa chcem poďakovať členom vlády SR za dôveru, ktorú mi zverili.
 
Čo hovoríte na to, že vás vláda vymenovala práve na tento post?
 
Bol som oslovený, nakoľko som doteraz pôsobil v oblasti národnostných menšín (ostávam tam pôsobiť aj naďalej). Tu ide o podobnú činnosť, len s tým rozdielom, že cieľovou skupinou sú namiesto národnostných menšín žijúcich na Slovensku ľudia – Slováci a tiež občania SR, ktorí žijú v zahraničí.
 
Aktívne komunikujete problematiku národnostných menšín, za sebou máte bohaté skúsenosti v tejto oblasti. Ako vnímate Slovensko vo vzťahu k minoritám?
 
Vo vzťahu k národnostným menšinám nám chýba zákon o národnostných menšinách. Ústava SR síce garantuje národnostným menšinám práva, no odkazuje sa na vykonávací zákon. A ten my nemáme. Taktiež je Slovenská republika viazaná medzinárodnými dokumentmi, pričom niektoré ich ustanovenia je ťažké aplikovať, pretože nie sú premietnuté do národnej legislatívy. Ide o oblasti vzdelávania, kultúry, používania jazyka, kde sa už ale urobilo veľa dobrej práce. No veľké rezervy máme v oblasti participácie národnostných menšín na rozhodovaní o veciach, ktoré sa ich týkajú.
 
Od minulého roka ste mali možnosť pracovať pre Radu vlády aj v oblasti rodovej rovnosti. Darí sa našej krajine držať rovnováhu rovnosti príležitostí?
 
Slovensko je našťastie demokratická krajina, kde platia základné práva a slobody. Máme však samozrejme aj veľké rezervy, a to v spomínanej oblasti rodovej rovnosti, či aktuálne riešených otázok reprodukčných práv žien. Napríklad v otázkach práv ľudí LGBTI nás predbehla už aj Čierna Hora, čo je tak trochu naša hanba.
 
Angažujete sa i v komunálnej politike Bardejova. Väčšina mladých, často kvalifikovaných ľudí, musí za prácou vycestovať do iných kútov Slovenska či zahraničia. Nerokuje sa o možnostiach, ktoré by zabezpečili udržanie týchto ľudí na východnom Slovensku?
 
Nielen že sa o tom rokuje, ale aj v tomto si vláda dala ambiciózne ciele vo svojom programovom vyhlásení. Verím, že sa aj napriek aktuálnej pandemickej kríze podarí z týchto cieľov čo najviac naplniť.
(18:23, Z. Šinaľová)
Diskusia
Pridať komentár
mark