Milan
Ján Pilip: Mojím hlavným cieľom je pomáhať ľuďom
Úrad
pre Slovákov žijúcich v zahraničí má nového
predsedajúceho. Je ním bardejovský rodák Milan Ján Pilip.
Vedenie prevzal po Petrovi Procháckovi, ktorý bol poverený
dočasným riadením.
Nový predseda nám prezradil svoje prvé dojmy
a načreli sme aj do problematík, ktorým sa profesijne venuje.
Od
štvrtka zastávate funkciu nového predsedu Úradu pre Slovákov
žijúcich v zahraničí. Stanovili ste si nejaké konkrétne
ciele, ktoré by ste chceli v najbližšej dobe dosiahnuť?
Úlohy,
ktoré budem plniť, sú už dané vládou Slovenskej republiky (SR),
ktorej sa pri výkone funkcie budem zodpovedať. Aktuálne sa
spracováva Koncepcia štátnej politiky SR vo vzťahu k Slovákom
žijúcim v zahraničí na nasledujúce obdobia. Okrem toho si
vláda dala vo svojom programovom vyhlásení ambiciózne ciele vo
vzťahu k našim krajanom v zahraničí. Som rád, že aj
Slovensko sa o svojich rodákov stará tak, ako to modernej
a demokratickej krajine prináleží. Je mi cťou participovať
na tomto procese a môj hlavný cieľ je pomáhať ľuďom. Sú
to naši rodáci, príbuzní a priatelia. Týmto sa chcem
poďakovať členom vlády SR za dôveru, ktorú mi zverili.
Čo hovoríte na to, že vás vláda vymenovala práve
na tento post?
Bol som
oslovený, nakoľko som doteraz pôsobil v oblasti národnostných
menšín (ostávam tam pôsobiť aj naďalej). Tu ide o podobnú
činnosť, len s tým rozdielom, že cieľovou skupinou sú
namiesto národnostných menšín žijúcich na Slovensku ľudia –
Slováci a tiež občania SR, ktorí žijú v zahraničí.
Aktívne
komunikujete problematiku národnostných menšín, za sebou máte
bohaté skúsenosti v tejto oblasti. Ako vnímate Slovensko vo
vzťahu k minoritám?
Vo vzťahu
k národnostným menšinám nám chýba zákon o národnostných
menšinách. Ústava SR síce garantuje národnostným menšinám
práva, no odkazuje sa na vykonávací zákon. A ten my nemáme.
Taktiež je Slovenská republika viazaná medzinárodnými
dokumentmi, pričom niektoré ich ustanovenia je ťažké aplikovať,
pretože nie sú premietnuté do národnej legislatívy. Ide
o oblasti vzdelávania, kultúry, používania jazyka, kde sa už
ale urobilo veľa dobrej práce. No veľké rezervy máme v oblasti
participácie národnostných menšín na rozhodovaní o veciach,
ktoré sa ich týkajú.
Od
minulého roka ste mali možnosť pracovať pre Radu vlády aj
v oblasti rodovej rovnosti. Darí sa našej krajine držať
rovnováhu rovnosti príležitostí?
Slovensko je
našťastie demokratická krajina, kde platia základné práva
a slobody. Máme však samozrejme aj veľké rezervy, a to
v spomínanej oblasti rodovej rovnosti, či aktuálne riešených
otázok reprodukčných práv žien. Napríklad v otázkach práv
ľudí LGBTI nás predbehla už aj Čierna Hora, čo je tak trochu
naša hanba.
Angažujete
sa i v komunálnej politike Bardejova. Väčšina mladých,
často kvalifikovaných ľudí, musí za prácou vycestovať do iných
kútov Slovenska či zahraničia. Nerokuje sa o možnostiach,
ktoré by zabezpečili udržanie týchto ľudí na východnom
Slovensku?
Nielen že
sa o tom rokuje, ale aj v tomto si vláda dala ambiciózne
ciele vo svojom programovom vyhlásení. Verím, že sa aj napriek
aktuálnej pandemickej kríze podarí z týchto cieľov čo
najviac naplniť.
(18:23, Z. Šinaľová)