Zomrela Humenčanka, ktorá bola v prvom transporte slovenských Židov do Osvienčimu

 

 

Bola silnou ženou plnou iskry a energie. Žiara jej osobnosti zasahovala každého, kto sa s ňou stretol a jej nezlomný duch bol príkladom pre mnohých. Bola v prvom transporte slovenských Židov do Osvienčimu. Prihovárala sa mladým ľuďom, prízvukovala im, aké dôležité je nestratiť ľudskosť a na každého človeka hľadieť rovnako. Bolo jej osobným poslaním hovoriť o holokauste a najmä o holokauste na Slovensku, ktorý sama prežila.

 

Edita Grosmanová, rodená Friedmannová, sa narodila 11. júla 1924 v Humennom ako tretie zo siedmich detí manželov Friedmannových. Celé detstvo prežila v Humennom v nábožnej židovskej rodine. Zmenu postoja voči Židom začala pociťovať, keď ich začali v školách separovať od ostatných. Otec ako potrebný remeselník dostal prezidentskú výnimku, ktorá platila pre celú rodinu. Tá však prišla neskoro a Edita spolu so sestrou Leou boli odvezené prvým transportom 25. marca 1942 z územia Slovenského štátu do Osvienčimu.

 

 

Lea zomrela v plynovej komore v decembri 1942. Edita napriek ochoreniu na kostnú tuberkulózu prežila celý Osvienčim a aj pochod smrti. Po vojne sa vrátila naspäť do Humenného, kde stretla svojho budúceho manžela Ladislava Grosmana. Obaja odišli študovať do Prahy, pričom Edita vyštudovala biológiu na Karlovej univerzite. V septembri 1968 celá rodina emigrovala do Izraela. Po smrti manžela žila striedavo v Izraeli, Kanade, v Toronte so svojím synom Jirkom.

 

 

Obchod na korze (anglicky The Shop on Main Street) bol prvým a dodnes ostáva jediným slovenským filmom oceneným najprestížnejšou filmovou cenou. Scenár k snímke napísal podľa svojej novely prozaik a scenárista Ladislav Grosman. Edita Grosmanová o svojom manželovi povedala: „Môj manžel vždy bol a navždy zostal Humenčanom, nikdy sa tým netajil, miloval toto mesto a zomrel s láskou k nemu. Rád sa sem vracal, či už žil v Prahe alebo Izraeli.“