Moderátorka rádia Expres, poslanec NR SR, či právnik európskeho súdu v Luxemburgu – tí všetci začínali v mestskom mládežníckom parlamente

 

Byť súčasťou mládežníckeho parlamentu nie je iba o aktivitách, projektoch a pomoci mestu, ale aj o tom, čo si všetci z neho môžeme odniesť, ba čo viac, neskôr zúročiť už ako dospelí v práci i v každodennom živote. A o tom je aj tento článok, v ktorom sme vyspovedali tri úspešné osobnosti, ktorých začiatky môžeme nájsť v mestskom mládežníckom parlamente (MMP).

 

 

Oli Džupinková pochádza z obce Pichne v okrese Snina a momentálne je moderátorkou rádia Expres. Známa je najmä z rannej šou Hemendex. V rádiu Expres pôsobí už 9 rokov, no rádiu ako takému sa venuje celkovo už 13 rokov. Za tú dobu si poslucháči obľúbili okrem iného aj jej rozhovory so Slovákmi a Slovenkami v zahraničí, ktorí nie sú na Slovensku veľmi známi, ale uspeli vo svete.

 

Oli popri práci v rádiu dáva do pozornosti verejnosti najmä tradičné rusínske dobroty vďaka knihe, ktorú vydala spolu so svojou mamou, Oľgou Džupinkovou, a kamarátom Petrom Šuchtárom. Originálna kniha Mamina rusínska kuchyňa je písaná v troch jazykoch, z ktorých jeden z nich je, ako-inak, rusínčina. O tom, ako jej v tomto smerovaní pomohol mládežnícky parlament a ešte oveľa viac, sa dočítate v rozhovore.

 

Ako ste sa dostali k mestskému mládežníckemu parlamentu a aká bola Vaša pozícia v ňom?

 

Začalo to tým, že som sa úplnou náhodou dostala do študentskej rady Gymnázia v Snine. Následne som sa zo študentskej rady dostala aj do Stredoškolskej študentskej únie Slovenska a práve tam som sa stretla s tým, že mnohí mladí nepôsobia iba v študentskej rade svojej školy, ale zároveň pôsobia aj v mestských mládežníckych parlamentoch, teda sú spojení viacerí z rôznych škôl v meste. Pamätám si, že potom sme sa začali o tom viac rozprávať až prišla z Centra voľného času iniciatíva, aby sme to skúsili u nás v Snine. Viacerí aktívni študenti sme sa dali dokopy, a tak vznikol mládežnícky parlament. Prvý rok som nebola predsedníčkou, ale o rok na to som sa ňou stala. Náš mládežnícky parlament začal fungovať doslova „brutálnym" tempom, keďže v parlamente bolo veľa študentov, ktorí boli proaktívni a mali chuť meniť veci k lepšiemu. Neskôr sa dokonca naši členovia stali neoficiálnou súčasťou komisií Mestského zastupiteľstva.

 

Aký je váš najlepší zážitok spojený s MMP?

 

Medzi moje najlepšie zážitky patria určite naše plesy, lebo dovtedy na plesy chodili plesať vždy len dospeláci. Keď mládežnícky parlament pripravil svoj vlastný, tak boli okolo toho pochybnosti. Nakoniec sa lístky vypredali za pár dní a za mňa to bola vždy mega akcia. Dokonca si pamätám na situáciu, keď som išla autobusom a ľudia zrejme nevedeli, že som z organizačného tímu celej akcie a vtedy zaznelo: ,,Bože, ten ples, to bola taká super akcia". A vtedy som už vedela, že to naozaj musí byť dobré, keď to ľudia chvália. Ale pre mňa osobne, taký najväčší a srdcový projekt bol benefičný koncert, ktorý sme organizovali 10 rokov. Vyzbierané peniaze sme vždy venovali nejakej miestnej organizácii alebo jednotlivcovi, ktorým sa peniaze hodili na konkrétne veci.

 

 

Čo Vám mládežnícky parlament dal do budúcna? Pomáha Vám aj dnes niečo z toho, čo ste sa naučili v MMP?

 

Je to už asi taká klasika, no stále platí, že som získala viac sebavedomia, naučila som sa organizovať eventy a komunikovať s dôležitými dospelými (termín, ktorý používame v mládežníckej politike). Povedala by som, že viem vďaka parlamentu viesť rozhovory viac diplomaticky. Tiež som sa naučila viesť tím, myslím si, že to mi aj dodnes ide veľmi dobre. Dokonca som to využila pri tvorbe knihy, kde som počas procesu tvorby spájala veľmi veľa ľudí. V neposlednom rade som získala aj veľa kamarátov, priateľov a veľa, veľa iných nezabudnuteľných zážitkov.

 

Odporučili by ste angažovanie sa v MMP mladým ľuďom? Prečo?

 

Keď sme začínali, tak mojím snom bolo namotivovať čo najviac ľudí, aby sa k nám pripojili a mali aj oni príležitosť s nami tvoriť. Avšak nie vždy sa mi to darilo. Vedela som, že ak by sme sa všetci spojili, tak by sme dokázali robiť ešte viac super vecí, možno ešte aj vo väčšom štýle! Výhodou mládežníckeho parlamentu je to, že môžeme ukázať, naučiť a namotivovať našich rovesníkov, ako veci fungujú, ako funguje mestské zastupiteľstvo či ako funguje Národná rada. Neučia nás to dospelí a nikto nám nehovorí, ako to máme robiť, ale tvoríme si to sami. To je na tom to krásne.

 

Tomáš Šudík – poslanec

 

Tomáš Šudík je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, mestským poslancom v Humennom, občianskym aktivistom a podnikateľom. Dlhodobo spolupracuje so Slobodou zvierat, charitou a mládežníckymi organizáciami. Spoluorganizoval protesty Za slušné Slovensko v Humennom. Dnes pôsobí vo Výbore NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ale aj vo výbore pre európske záležitosti, kde svoje skúsenosti z praxe pretavuje do zákonov a výstupov, ktoré ovplyvňujú celú krajinu.

 

K mestskému mládežníckemu parlamentu som sa dostal tak, že som na internete objavil inzerát na nábor do novovznikajúceho mládežníckeho parlamentu FreeMar v Humennom. Vyplnil som ho a po niekoľkých dňoch už prišlo prvé stretnutie, kde ma zaujala vízia parlamentu, tak som ostal jeho členom a neskôr som mu aj predsedal.

 

Aký je váš najlepší zážitok spojený s MMP?

 

Zážitkov bolo mnoho. Najlepšie na tom je, že som spoznal šikovných aktívnych ľudí, že som začal komunikovať s miestnymi poslancami, aktivistami a že sme spolu vytvárali športové či kultúrne turnaje, po ktorých sme obdržali veľa ďakovných správ a telefonátov, a to sú naozaj pekné zážitky.

 

 

Čo Vám MMP dal do budúcna?

 

Pomáha Vám aj dnes niečo z toho, čo ste sa naučili v MMP? Dal mi nové známosti, kontakty, zlepšil som sa trošku v komunikácii a v mnohých smeroch som prekonal počiatočnú hanblivosť. Naučil som sa, ako mnohé podujatia fungujú v zákulisí a čo napríklad predchádza tomu, aby ste zorganizovali ples či športový turnaj. Aj pri dnešnej práci poslanca NR SR veľa čerpám práve z týchto skúseností.

 

Odporučili by ste angažovanie sa v MMP mladým ľuďom? Prečo?

 

Určite by som odporučil mladým, aby sa stali členmi mládežníckeho parlamentu, pretože je to skvelý štart do života a vynikajúca forma neformálneho vzdelávania. Mladý človek sa v kolektíve šikovných ľudí toho naozaj veľa naučí.

 

 

Norbert Kucharík LL.M. je právnikom Kancelárie Všeobecného súdu Európskej únie v Luxemburgu, kde aj aktuálne žije. Predtým absolvoval postgraduálne anglicko-francúzske štúdium v odbore európske právo v belgickom meste Bruggy. V minulosti študoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, ako aj v nemeckom Kolíne nad Rýnom a absolvoval odborné stáže na slovenskej ambasáde vo švajčiarskej Ženeve a nemeckom Spolkovom sneme Bundestag v Berlíne. Hovorí viacerými jazykmi, no viac už v rozhovore nižšie.

 

 

Sám som stál pri zrode Mestského študentského parlamentu na Myjave na jar roku 2003. Bol som v tom čase študentom Gymnázia na Myjave a angažoval sa vo viacerých mládežníckych organizáciách. Spolu so skupinou ďalších mladých ľudí – študentov stredných a žiakov základných škôl na Myjave sme sa stretli s primátorom mesta a predstavili mu našu myšlienku. Následne vznikol Prípravný výbor MsŠP Myjava, ktorého som sa stal predsedom. Po ustanovení Mestského študentského parlamentu na Myjave som sa stal jeho prvým predsedom. Neskôr som v ňom zastával funkciu podpredsedu a predsedu Kontrolnej komisie a zostal som aktívnym členom aj počas môjho vysokoškolského štúdia v Bratislave.

 

 

Ťažko povedať, pretože tých zážitkov mám naozaj veľa. V MsŠP Myjava som sa aktívne angažoval niekoľko rokov a hlavne v období 2003 - 2005 som venoval tejto inštitúcii prakticky celý svoj voľný čas, takže ani neviem, čím by som skôr začal. Tým najlepším zážitkom pre mňa asi bolo to, že sa z ľudí, ktorých som dal začiatkom roka 2003 dokopy, stal skvelý team a aj po mojom odchode prišli nové generácie, ktoré v tejto myšlienke pokračovali a prebrali od nás, seniornejších, štafetu. Bolo veľmi príjemné vidieť, že organizácia funguje ďalej a má pokračovateľov. Sám som sa o tom presvedčil, keď ma nasledovníci aj po rokoch pozvali na ich stretnutia a akcie. To bolo pre mňa to najväčšie zadosťučinenie – vidieť, že tá myšlienka žije ďalej a má reálne výsledky práce aj po toľkých rokoch.

 

 

 Čo Vám MMP dal do budúcna?

 

Pomáha Vám aj dnes niečo z toho, čo ste sa naučili v MMP? Myslím, že mládežnícky parlament ma obohatil jednak po osobnej, jednak po profesionálnej stránke. Vytvorili sa medzi jeho členmi a aktivistami priateľstvá, ktoré vytrvali dodnes, teda po celých 17 rokoch. Zároveň sa mi, podobne ako aj ostatným, podarilo vytvoriť si užitočné kontakty a väzby s predstaviteľmi samosprávy, personálom na magistráte mesta, riaditeľmi a učiteľmi škôl, predstaviteľmi kultúry a športu v meste, neziskoviek, cirkevných inštitúcií, atď. Práca v mládežníckom parlamente mi zároveň pomohla rozvíjať moje organizačné a komunikačné schopnosti. Naučil som sa pracovať v teame, zadávať úlohy a úkolovať iných a zároveň úlohy dostávať a vykonávať ich. Naučil som sa niesť zodpovednosť za dôležité rozhodnutia a vystupovať pred publikom. Z týchto poznatkov a zručností profitujem v podstate dodnes a nepochybne mi v mnohom pomohli pri mojom kariérnom raste.

 

 

Určite áno. Angažovanie sa mladých ľudí na verejnom živote v ich rodnej obci alebo meste je nesmierne dôležité. Hlas mladých musí byť predsa počuť. Samospráva prijíma dôležité rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú mládeže v meste a bolo by chybou, ak by tí, ktorých sa to týka, nemohli o tom spolurozhodovať. O nás bez nás? Určite nie. Mladí ľudia by sa mali aktívne zapájať do spoločenského života vo svojom bezprostrednom okolí. Angažovanie sa v rámci MMP, ako som už uviedol aj vyššie, bude zároveň prínosom pre osobnostný rozvoj mladých ľudí, budovanie užitočných kontaktov, získavanie cenných informácii, vytváranie nových priateľstiev s rovesníkmi a v neposlednom rade prispeje k lepšiemu povedomiu a obraze o mladých v očiach starších spoluobyvateľov v meste. Angažovanie sa v mládežníckom parlamente na Myjave považujem za jedno z najlepších rozhodnutí a zároveň za jednu z najobohacujúcejších epizód v mojom živote.