Bardejovský salezián Marián Ondriáš o jeho živote v stredisku

 

 

Ahoj, Jašo, aj keď v Bardejove nie si nováčikom, predsa by si nám na začiatok mohol povedať niečo o sebe.

 

Pochádzam z dedinky Žitavany, ktorá sa nachádza v okrese Zlaté Moravce. Z Bardejova som odišiel 16.7 2009 o 20:00. Viezol ma o. Teodor a pristál som na Luníku IX. Tam som prežil 9 dobrodružných rokov, čo bola pre mňa dokonalá škola života. Posledné dva roky som prežil v Novej Dubnici, kde ma poslali na oddych a dobre mi to padlo. Do Bardejova som sa tešil.

 

Aká bola Tvoja cesta k saleziánom? Čo Ťa oslovilo na saleziánskom štýle?

 

Ešte za totality som sa dostal k jednému saleziánovi (Július Obonya) a bolo to pre mňa naplnenie akejsi nepochopiteľnej túžby patriť Pánu Bohu a byť medzi mladými. Vlastne som sa dostal k saleziánom pre mňa zvláštnym spôsobom, tak čudne, podľa mňa to chcel Pán Boh. Moje cesty viedol On.

 

Ktoré saleziánske strediská boli doteraz Tvojím pôsobiskom?

 

Ako kandidát som prežil 7 mesiacov v Trnave. Potom som absolvoval noviciát v Poprade. Po noviciáte sme študovali v Žiline. Ako asistent som sa ocitol v Michalovciach. Teológiu som absolvoval v Banskej Bystrici. Ako novokňaz – teda učiť sa slúžiť sv. omšu, som začínal opäť v Michalovciach. V rozvíjaní svojich zručností som pokračoval v Bardejove na Poštárke. Vysoká škola života ma zastihla v Košiciach na Luníku IX. V Novej Dubnici som absolvoval „relaxcentrum“. A teraz som znova v Bardejove na Poštárke.

 

Ako vnímaš návrat do staronového prostredia v Bardejove?

 

Ako niečo, čo poznáš, ale sú to len budovy, lebo ľudia sa menia. Všetci ste o 11 rokov starší. Najťažšie je to pri tých, čo boli deťmi, lebo medzitým vyrástli a dospeli. Takže zdravia ma všetci ako starí známi, ale ja ťažko lovím v pamäti, kto vyrástol v takého statného muža alebo šukar čhaj (pekné dievča). Ja mám slabú pamäť na mená a to komplikuje život. Ale na Poštárke ma vítali: „Vitajte doma.“ To bolo milé. Tu na Vinbargu sa vymenila generácia, takže o mladých nemám najmenší prehľad. S dospelými si zaspomíname.

 

 

Vinbarg? Príležitostne, čo bude treba. Poštárka? Som vedúci pastorácie.

 

 

Knihy, príroda, filmy, sudoku, PC hry.

 

 

Contra spem in spem credidit (preklad: V nádeji proti nádeji uveril.) Táto veta ma akýmsi zvláštnym spôsobom sprevádza odvtedy, ako som si uvedomil, že by som chcel byť salezián. Našiel som to v jednom starom latinskom misáli. Ani neviem, ako sa mi tá kniha dostala do rúk. Je to kúsok z modlitby na sviatok sv. Jána Bosca.