Rusíni v rôznych krajinách sa spájajú v kampani s názvom Sme Rusíni

Názov informačnej kampane je odkazom na rusínsku hymnu 

 

V týchto dňoch na Slovensku prebieha informatívno-prezentačná kampaň s názvom Sme Rusíni. Za kampaňou stojí Okrúhly stôl Rusínov Slovenska (OSRS) a Rusínska obroda na Slovensku. K tejto aktivite sa začnú pripájať aj partnerské organizácie v ďalších štátoch, kde žijú Rusíni.

 

Ako informoval predseda OSRS Peter Štefaňák, ku kampani sa už pripojila organizácia Rusíni.cz a Společnost přátel Podkarpatské Rusi, ktoré pôsobia v Českej republike, organizácia Ruska Bursa v Gorliciach z Poľska, Ruska liga a Národná rada Rusínov zo Srbska, Rusnak – Družstvo Rusínov z Chorvátska. Ďalší partneri by sa mali v najbližších dňoch pridať z ďalších štátov. Rusíni ukazujú svoju jednotu.

 

 

Rusíni sú celé stáročia národom, ktorý žije v Karpatoch. Dnes ako autochtónne osídlenie nájdeme Rusínov na Ukrajine, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. Svoje historické diaspóry majú v Srbsku, Chorvátsku, Severnej Amerike, ale hlavne vďaka existencii Československa dnes početná komunita žije aj v Českej republike.

 

 

Svoju emancipáciu ako svojbytný národ vyjadrili už v polovici 19. storočia, kedy podobný proces zažívali aj iné národy v tomto stredoeurópskom priestore. Práve z tohto obdobia pochádzajú aj najväčší rusínski buditelia ako Alexander Duchnovič, Alexander Pavlovič, Adolf Dobriansky, Jozef Gaganec, Anatolij Kralický ale aj mnohí ďalší. No mnohé historické dokumenty potvrdzujú, že na tomto území, v Karpatoch, žili spolu s ďalšími susedskými národmi už niekoľko storočí predtým.

 

Už v časoch svojho obrodenia žili Rusíni rozdelení - časť z nich patrila Uhorsku, časť pod Rakúsko (v dnešnom Poľsku). Aj keď Adolf Dobriansky presadzoval, aby sa po revolúcii v rokoch 1848 – 1849 vytvoril samostatný rusínsky okruh v rámci monarchie, Rusíni vtedy neuspeli.

 

 

Situácia sa dramaticky zmenila na konci prvej svetovej vojny, keď rusínska politická reprezentácia – tá domáca, ale aj v americkej emigrácii, rozhodla o tom, že aj Rusíni spolu s Čechmi a Slovákmi chcú byť súčasťou Československa. Toto ich rozhodnutie bolo akceptované prezidentom Masarykom, ale aj mocnosťami, ktoré vyhrali vojnu a ktoré to potvrdili mierovými dohodami.

 

 

Aj keď v hraniciach novej republiky neboli všetky územia osídlené Rusínmi, ale len Podkarpatská Rus a prešovský región, aj tak Rusíni môžu brať medzivojnové obdobie ako časy svojho najväčšieho kultúrneho, politického, vzdelanostného ale aj materiálneho rozkvetu. A hlavne to bolo obdobie druhého rusínskeho národného obrodenia.

 

Všetko zmenila druhá svetová vojna a historické udalosti po nej. Podkarpatská Rus bola anektovaná Sovietskym zväzom a v jednotlivých štátoch, okrem Juhoslávie, sa na dlhé desiatky rokov národnosť Rusín vymazala z mapy národov. Rusíni boli násilne ukrajinizovaní, čo viedlo skôr k asimilácii s majoritným obyvateľstvom, keďže ukrajinskú orientáciu väčšinovo neprijali.

 

Vonkajšie tlaky

 

Nepriaznivé vplyvy mali na rusínsku národnostnú menšinu aj také udalosti, akými boli tzv. optácie do Sovietskeho zväzu z Československa či Akcia Visla v Poľsku. Mnohým sa zdalo, že pod tlakom ukrajinizácie a rôznych represií tento národ pošlú do minulosti. No nestalo sa tak.

 

Zmeny prišli po roku 1989, kedy spolu so spoločenskými zmenami v postkomunistických krajinách, postupným nadobúdaním občianskych práv, bolo možné nadobúdať aj práva národnostné. V tom čase začalo takzvané tretie rusínske národné obrodenie, keď v jednotlivých štátoch už od roku 1989 začali vznikať rusínske organizácie, ktoré v roku 1991 vytvorili aj svoju medzinárodnú platformu – Svetový kongres Rusínov.

 

Odvtedy Rusíni pracujú na tom, aby sa ľudia vracali k svojmu pôvodu. V roku 1995 bol na Slovensku kodifikovaný rusínsky jazyk, dnes v jednotlivých krajinách pôsobia mnohé organizácie, ktoré sa starajú o kultúrno-spoločenský život, vydávajú knihy, periodickú tlač, Rusíni majú aj svoje elektronické médiá. Na Slovensku, ale aj v iných krajinách, majú aj svoje profesionálne kultúrne, mediálne či pedagogické inštitúcie.

 

Kampaň Sme Rusíni

 

Napriek tomu, že Rusíni zažili 40 rokov oficiálnej „neexistencie”, nezmizli z mapy sveta. Aj dnes žijú a rozvíjajú svoju kultúru, jazyk, vydávajú svoje periodiká. Nezmizli a spolu so svojimi susedmi obývajú tie isté Karpaty, žijú v tých istých diaspórach ako tomu bolo aj v minulosti. V niektorých krajinách viac, v iných menej úspešne budujú aj svoje školstvo, pretože nová generácia je predpokladom rusínskej budúcnosti.

 

Na Slovensku sa im dokonca v troch po sebe nasledujúcich sčítaniach obyvateľov podarilo rásť a v roku 2011 sa stali treťou najväčšou národnostnou menšinou.

 

Názov informačnej kampane Sme Rusíni je odkazom na rusínsku hymnu, prijatú Svetovým kongresom Rusínov, ktorej autorom textu je Alexander Duchnovič. Tá začína slovami – Ja som bol Rusínom, som a budem... Rusínske organizácie na Slovensku aj v ďalších krajinách chcú poukázať na fakt, že Rusíni sú verní odkazu Duchnoviča, slovám, ktorými začínajú svoju hymnu.

 

 

Rusíni vnímajú, že situácia je momentálne najkritickejšia u mladej generácie, ktorá môže podľahnúť asimilačnému vplyvu. Ona je jednou z najdôležitejších cieľových skupín, ktorú chcú rusínske organizácie osloviť, aby nezabúdali na odkaz svojich predkov, na to, kým sú a aby sa za to nehanbili. No kampaň chce celkovo osloviť Rusínov, aby pokračovali v tom, čo im bolo odovzdané od ich rodičov, starých rodičov, v čom boli vychovaní, naviac v čase, keď sa za svoj pôvod nemusia ani hanbiť, ani sa báť represií kvôli tomu, kým sú.

 

Taktiež je kampaň zameraná aj na to, že zvýši informovanosť nielen medzi Rusínmi o svojom vlastnom národe, ale aj u majoritnej spoločnosti a tým, veríme, že prispeje aj k zvýšeniu tolerancie medzi národnosťami na Slovensku, ale aj v ďalších krajinách, ktoré sa do kampane cez rusínske organizácie zapoja.

 

 

V neposlednom rade treba spomenúť pre Rusínov veľmi dôležitý aspekt. Tým, že sa do kampane zapájajú organizácie z viacero štátov, Rusíni ukazujú, že sú napriek tomu, že žijú v rôznych krajinách jeden nedeliteľný národ. V rámci kampane sa pripravilo viacero výstupov. Na populárnej sieti Facebook sú k dispozícii rámčeky pre profilové fotky s nápisom Sme Rusíni, ktoré sú momentálne k dispozícii v rusínskom a slovenskom jazyku.

 

Postupne na facebookovej stránke Okrúhleho stola Rusínov Slovenska začínajú pribúdať videá významných osobností z rôznych oblastí života – kultúry, politiky, vedy, ktorí sa hrdo hlásia k svojmu rusínskemu pôvodu. Pripravené sú už aj rôzne banery, bilbordy, na ktorých budú tiež známe tváre prezentovať heslo kampane. Rusíni siahnú aj po historických osobnostiach, po celosvetovo známych osobnostiach, ktorých odkaz budú prinášať v rámci týchto aktivít súčasníkom. To všetko pre väčšiu informovanosť vo vnútri rusínskej komunity, ale aj majoritného obyvateľstva.

(10:54, P. Medviď)