Aký bol rok 2020 v Magure?

971x

21. December 2020

Čítanie o tom, aký bol rok 2020 nielen v cestovnom ruchu

Tento rok nebol ideálny

V čase pečenia vianočných medovníkov si vždy melancholicky rekapitulujem celý rok. Tento raz mám z neho naozaj zmiešané pocity. Ale napriek tomu negatívnemu, čo sa udialo, si musím neustále pripomínať, že vždy môže byť aj horšie, a že pokiaľ sú tu moje deti a moja rodina so mnou, zvládneme to. Tak si to poďme zhrnúť….

Január: nový rok s magickým číslom vítam s veľkými oča-KÁVA-niami. Večne usmiata nová kolegyňa s dlhými nohami a blond vlasmi sa rýchlo stáva ďalším motívom prečo si dať kávu práve v Magure.

Február: fáza, kedy moje ego musí pokorne prijať fakt, že ja – matka dvoch detí používajúca krém proti vráskam, ktorá sa snaží všemožne kamuflovať sivé pramienky vo vlasoch – nebudem ten dôvod, prečo sa v Magure náhle zvýšil počet KÁVAlierov.

Marec: nenávidené stavebné práce na rekonštrukcii križovatky pred vjazdom na našu ulicu sa pomaly blížia ku koncu. Nadšenie, že už nič nebude stáť v ceste ku Magure strieda facka v podobe COVID19. S príchodom jari sa Magura pre pandemické opatrenia 1. krát zatvára.

Apríl: hashtag #somdoma mi irituje nervy. Všetci tlieskajú zdravotníkom z okien svojho domu a ja tlieskam sama sebe, že som prežila ďalší deň v roli učiteľa. V Magure sú vypnuté všetky stroje a pomaly expirujúce pivové fľaše sa stávajú veľkonočným drinkom u nás doma (aj u obetavého suseda).

Máj: svitá na lepšie časy. S navíjacím metrom stepujem po terase a meriam 2m dĺžky medzi stolmi. Mám chuť na prvých hostí vystreliť konfety a slávnostne prestrihovať červenú pásku na vstupe.

Jún, júl, august: „Léto, léto míííí…., jak ráda bych to léto vrátila…“ Magura plná hostí bažiacich po výletoch ako naši politici po moci. Na bicykli, na motorke, peši s vakom po ceste hrdinov SNP. Slováci zisťujú, že najkrajšie zážitky s rodinou nemusia byť pri mori. Aké oslobodzujúce je priznať si, že morská soľ a piesok nie je to, čo vaše vlasy a pleť potrebujú. Najmä nie po tom, čo ste po 3 mesačnej pauze nechali v salóne krásy takmer celú svoju mesačnú OČR-ku, len aby ste sa znova mohli objaviť medzi ľuďmi.

September: moju mladšiu dcéru odprevádzam 1. krát do školských lavíc. Má kytičku v rukách a rúško na tváričke jej zakrýva natešený a nedočkavý úsmev. Žiadne slávnostné hromadné privítanie prváčikov a pocit dôležitosti . Do triedy ide už odteraz sama. Lebo ja som potenciálne nebezpečenstvo pre planétu Zem viac ako všetky plastové alibistické testovacie tyčinky, rúška, rukavice a gastroobaly použité v tejto pandémii.

K Magure je znova problém sa dostať pre stavebné práce mesta na oprave oporného múru. Cítiť, že hosťom a ani nám už veľa k nervozite netreba. Až napokon to celé zaklincuje krízový štáb.

Október: 2. krát teatrálne otáčam gombík na kávovare do polohy „vypnúť“ a oznamujem hosťom – posledným obchodne cestujúcim Mohykánom – že raňajky im môžem vydať už len na terase alebo na izbe. Niektorí to chápu ako luxus, veď majú raňajky takmer do postele. Toto doma vidia už iba v telke.

November, december: s padajúcim lístím a prvým snehom padá aj moja nádej, že tento rok ešte v Magure zažijem zimné romantické večery pri krbe a sviečkach s horúcou čokoládou alebo vareným vínom v ruke. Už som mala aj nacvičenú techniku pitia horúcich nápojov s rúškom na brade. Som si povedala, že to nemôže byť až také zlé, keď moslimky to takto majú celý život. Tiež som si zvykla robiť mejkap od nosa vyššie a fakt mi moje oči pripadali omnoho tajomnejšie s rúškom na tvári. Takmer som si robila tie samoľúbe INSTAfoto, čo teraz frčia.

Ale páni z radov odborníkov rozhodli inak. Všetci sme doma. Výsledok tohto ich spasiteľského rozhodnutia je, že romantické večery zažívam jedine doma so svojimi deťmi, keď hráme postrehové hry a jediná moja socializácia nastala minimálne 3x, keď som sa dobrovoľne – nasilu postavila do radu na údajné čipovanie. Ale ten pocit, že si tepláky vymieňam za rifle bol ako keď sa Popoluška premenila na krásnu princeznú.

Som vďačná všetkým našim hosťom, ktorí sa na svojich cestách vracajú do Magury, aj napriek zníženému komfortu kvôli pandemickým opatreniam. Netrúfam si odhadnúť, či bude v novom roku lepšie alebo horšie. Budem veriť, že až sa znova naplno otvoria dvere do Magury, naši hostia si k nám ešte budú pamätať cestu.

Majte veselé Vianoce a šťastný nový rok! S láskou vaša Mirka

(13:18, Mirka z Magury)

Diskusia

Pridať komentár

REKLAMA

Súvisiace články

Reklama

Stavebníctvo Jakubašek, Apartmány Ambiente