VIDEO | Svidnícka pocta padlým v druhej svetovej vojne

 

 

Pamätník by však mali zachrániť získané financie.  Mesto totiž požiadalo na jeho opravu prostriedky v zmysle zákona o vojnových hroboch. Pietne miesto sa tak dočká vyčistenia i renovácie spomienkového textu. Pamätník bol odhalený pri príležitosti 25. výročia oslobodenia mesta 18. januára 1970.

 

Mestu Svidník sa podarilo získať autentický príbeh človeka s menom vyrytým na pamätníčku. Pomohla ho sprostredkovať Svidníčanka žijúca v Amerike, dokonca ho narozprával aj staručký Svidníčan – John Rusin, ktorý odtiaľ utiekol a má daný príbeh v živej pamäti. Príbehy boli intenzívne zháňané, zbierané pri príležitosti 75 výročia oslobodenia Svidníka.  

 

Helena Michaličova: „V poslednom videu pán Rusin rozpráva príbeh, ako mína zabila môjho uja Janka Paňka zo Svidníka. Janko bol mojej mamy Heleny o dva roky mladší brat. Smutný príbeh z obdobia 2. svetovej vojny, ktorý nám rozprávala naša babka Maria Paňkova.

 

Z jej rozprávania bolo cítiť bolesť a žiaľ zo straty jej milovaného syna, s ktorou sa nikdy nevedela vyrovnať. Janko bol mladý, keď sa po vojne vrátil domov, mal iba 17. Chcel pomáhať rodine, študovať. V osudný deň 14. mája 1945, iba niekoľko dni po skončení 2. svetovej vojny, odišiel s koňmi orať na pole – smerom na Orlík po ľavej strane na konci mesta oproti "Bielemu mostu". Išiel sa napiť vody k Ondave, stúpil na mínu, tá ho zabila, telo roznieslo po poli.

 

Moja stará mama spomínala: „Keď som začula výbuch, tušila som to najhoršie, modlila sa, týmto smerom išiel orať Janko.“

 

 Rozbehla sa za ním, videla už len kone. Kúsky tela pozbierala do zástery. Jeho meno je navždy zapísané na Pamätnej doske Občanom Svidníka padlým následkom 2. svetovej vojny PANKO JÁN 26.3.1928 - 14.5.1945. Česť jeho pamiatke. Nikdy nezabudneme!“ (plus foto) Na fotke je samotný Ján Paňko, rodičia nad hrobom vo Svidníku i sestrin vnuk, ktorý si číta meno vyryté na doske.