Neodmysliteľnou tradíciou je aj obdarúvanie svojich blízkych
Každý z nás určite vie, že Vianoce sú sviatkami pokoja,
lásky a radosti z narodenia Spasiteľa. Zároveň ide aj o obdobie
bohaté na zvyky a tradície. Niektoré z nich sa možno časom vytratili,
iné prežili až do dnešných dní.
Tento rok však vzhľadom na pretrvávajúci
koronavírus sú Vianoce iné. Iba v kruhu blízkej rodiny, bez viacerých
tradícii či bez slávenia bohoslužieb. A ako už aj po minulé roky, bez
snehu.
Príprava počas adventu
Ako dnes, tak i v minulosti sa ľudia duchovne
i fyzicky na tieto dni pripravovali počas celého adventu.
Na tradície však bola bohatá hlavne Štedrá večera. Stôl bol
prikrytý slávnostným obrusom, pod ktorý bolo zvykom položiť na znak hojnosti
kovové peniaze a po troche z každého druhu obilia a strukovín.
Skôr ako začala rodina jesť, gazdiná pokropila izbu, pokrmy i prítomných svätenou vodou. Gazda na znak hojnosti hodil do všetkých kútov orechy
Neskôr tieto poľnohospodárske plodiny kládli do riečice umiestnenej na stole.
Na zabezpečenie súdržnosti rodiny sa okolo nôh stola obkrútila železná reťaz.
K stolu bolo zvykom pozývať aj pocestného alebo osamelého človeka
z dediny.
Skôr ako začala rodina jesť, gazdiná pokropila izbu, pokrmy
i prítomných svätenou vodou. Gazda na znak hojnosti hodil do všetkých
kútov orechy.
Večera sa začínala spoločnou modlitbou – poďakovaním za
uplynulý rok. Potom matka urobila všetkým prítomným medom krížiky na čelách,
aby boli na seba dobrí a dievkam popriala, aby ich chlapci ľúbili.
Tradičný štedrovečerný lístok sa skladal z hríbovej omáčky alebo hrachovej
polievky, makových pupákov, koláčov a ovocia. Na stole nikdy nesmeli
chýbať oblátky s medom.
Zvykla sa jesť aj kapustnica a ako pôstne jedlo sa
podávali aj ryby, ktorými našich predkov u nás zásoboval potok Svinica.
Niektoré tradície ostali do dnes
Robili sa aj rôzne úkony vešteckého charakteru. Každý dostal jablko
a orech, ktoré si otvoril. Jablčné jadierka usporiadané do kríža
a zhnité jadro orecha predpovedali chorobu, jadierka v tvare
hviezdičky a zdravý orech naopak šťastie a zdravie.
Všetci členovia
rodiny pozorne sledovali aj zapálenú sviečku. Ku komu sa jej plameň vychýlil
najskôr, ten mal zomrieť ako prvý. Vyvrcholením Štedrého dňa bola sviatočná
omša – utiereň.
Na Prvý sviatok vianočný sa nesmeli vykonávať žiadne práce
okrem tých najnevyhnutnejších, ku ktorým patrilo nakŕmenie lichvy –
dobytka. Ráno sa všetci poumývali v čerstvej vode, aby boli po celý rok
zdraví a svieži. Do vody hodili kovový peniaz, aby peniaze v dome
nechýbali. V tento deň sa nechodilo na žiadne návštevy.
S návštevami a vinšovaním bol spätý nasledujúci
deň sv. Štefana. V tento deň si mládenci spomedzi seba vyberali
najsúcejšieho za richtára, ktorý mal potom rozhodujúce slovo vo všetkom, čo sa
týkalo mládencov v dedine.
Druhý sviatok vianočný bol tiež prvou
príležitosťou na zábavu a tanec od dňa sv. Kataríny.
A ako trávite tieto sviatky vy? Dodržiavate niektoré so
spomínaných tradícii, alebo máme aj svoje, vlastné, jedinečné?