Niektorým sviatky končia, niektorým
začínajú
Veľká časť pravoslávnych obcí sa nachádza na východe krajiny
Aj keď sa pre viacerých sviatky končia po Troch kráľoch,
sú ľudia, ktorým sa sviatočné dni ešte len začínajú. Pravoslávni veriaci, ktorí
sa riadia juliánskym kalendárom, zasadnú k štedrovečernému stolu
v stredu 6. januára. Oslave sviatkov predchádza duchovná príprava
v podobe prísneho pôstu.
Oslavy
sa týkajú zhruba 170 pravoslávnych cirkevných obcí, kde sa riadia juliánskym
kalendárom, ktorý je oproti tomu gregoriánskemu posunutý o 13 dní. Veľká
časť pravoslávnych obcí sa nachádza na východe Slovenska – v okolí
Bardejova, Svidníka, Sniny, Starej Ľubovne či Medzilaboriec.
Bez polnočnej a s prísnym pôstom
Pravoslávni veriaci nemávajú
tradičnú polnočnú svätú omšu. Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň
pred sviatkami 6. januára sa konajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Takzvané Veľké povečerie sa môže slúžiť aj skôr, podľa
zvykov vo farnosti.
Vyvrcholením
40 – dňového pôstu je štedrovečerná večera, kde sa podávajú pôstne
a nemastné jedlá bez masla, mäsa, mlieka a mliečnych výrobkov. Podľa
tradície sa má na stole sa má vystriedať viacero jedál.
Pestrosť jedál
Servíruje sa med s chlebom,
cesnak, jablká, sušené ovocie, bobaľky s makom, kapustnica bez mäsa, polievka s
hubami, mačanka a ryba. Takisto sa varí niekoľko druhov prívarkov zo strukovín,
ale aj polievka zo sliviek či pirohy.
Po Štedrom dni, teda 7. januára,
slávia pravoslávni sviatok narodenia Spasiteľa, nasleduje sviatok Zbor
presvätej Bohorodičky a 9. januára si pripomínajú prvého mučeníka Štefana.
(17:20, red)