Nový rok privítali už aj Rusíni

 

Oslavy najkrajších sviatkov roka už prekrylo pracovné tempo, no tí, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, vstúpili do nového roka až dnes. Sú to práve Rusíni, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych veriacich.

 

Majú za sebou Roždestvo Christovoj – čiže Kristovo narodenie alebo tiež pravoslávne Vianoce. Silvestrovské oslavy u nich však vrcholili počas včerajšieho dňa.

 

Oslavy sa týkajú zhruba 170 pravoslávnych cirkevných obcí, kde sa riadia juliánskym kalendárom. Ten je totiž oproti tomu gregoriánskemu posunutý o 13 dní. Veľká časť pravoslávnych obcí sa nachádza na východe Slovenska – v okolí Bardejova, Svidníka, Sniny, Starej Ľubovne či Medzilaboriec. Niektorí obyvatelia nielen na východnom Slovensku však dodnes oslavujú Vianoce aj Nový rok dvakrát. Výnimkou nie sú ani Bardejovčania. Tento rok síce ostalo vítanie ďalšej etapy v pohodlí domova, no na tradície sa nezabudlo ani v týchto pohnutých časoch.

 

 

Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu.

 

A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví – prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych.

 

Rusíni sú celé stáročia národom, ktorý žije v Karpatoch. Dnes ako autochtónne osídlenie nájdeme Rusínov na Ukrajine, na Slovensku, v Poľsku, Maďarsku a Rumunsku. Svoje historické diaspóry majú v Srbsku, Chorvátsku, Severnej Amerike, ale hlavne vďaka existencii Československa dnes početná komunita žije aj v Českej republike.