Saleziánska
komunita má v týchto dňoch veľký dôvod na radosť. Úradujúca pandémia síce
oklieštila sociálne kontakty, no oslava života sa dá realizovať aj v inej
forme. Napríklad pripomenutím si životnej cesty, úsilia, snáh i náročných
chvíľ, bez ktorých by nebol osobnostný životopis úplný. Tak je to aj
v prípade saleziána, ktorého Bardejovčania poznajú pod „menovkou“ Don
Luigi. Duchovný s veľkým srdcom, mentor mládeže, priateľ malých
i veľkých dnes oslavuje 90 rokov.
Don Alojz Ondrejka sa
narodil 27. januára 1931 v Novákoch. Svoje detstvo a obdobie
dospievania opísal aj vo svojom spomienkovom životopise, ktorého úryvky odzneli
aj na nedeľnej oslavnej svätej omši 24. januára 2021 vo Farskom kostole Svätej
rodiny na sídlisku Vinbarg.
„Od prvého svätého
prijímania som často aj miništroval a babka sa často preriekli, že veď
z Lojzka bude farárko, keď sme sa občas s kamarátmi hrali na slúženie
omše. Časté opakovanie babkinho sa mi pomaly aj pozdávalo. A keď sa ma raz
spýtal kamarát, čo študoval u saleziánov v Šaštíne, či by som nešiel
s ním, ani som neodporoval. On vec hneď zariadil. Takže ma pozvali na
pohovor a prijali za saleziánskeho chovanca. Babka síce mysleli, že idem
k verbistom do Štiavnika, ale podobnosť mien obcí, kde sa nachádzali oba ašpirantáty,
sú na príčine, že namiesto verbistu som sa stal saleziánom," uviedol Don Luigi.
V roku 1947 Don
Alojz Ondrejka vstúpil do noviciátu saleziánov v Hronskom Beňadiku a 16.
augusta 1948 zložil svoje prvé rehoľné sľuby.
V tieni Barbarskej
noci
Po prijatí
(proti)cirkevných zákonov v roku 1949 sa jedným z najradikálnejších
opatrení stala násilná likvidácia mužských a ženských kláštorov, ku ktorej
komunistický režim pristúpil v roku 1950.
Z trinásteho
na štrnásteho apríla 1950 boli všetky rehoľné domy zrušené. Do dejín táto akcia vošla pod názvom Akcia K (13. apríl 1950, likvidácia
mužských kláštorov) a Akcia R (29. august 1950, likvidácia ženských
kláštorov). Rehoľníkov spolu s Donom Luigim
presunuli do Podolínca, kde ich bolo vyše 600. Nachádzali sa tam všetky rehole,
ktoré vtedy na Slovensku pôsobili.
V roku 1950 nebolo
možné myslieť na nejaké vycestovanie, jediný spôsob bol útek za hranice. Na
sklonku roka 1951 Don Luigi tajne odišiel do zahraničia, kde pokračoval vo
svojej príprave na kňazstvo. Aj keď mal možnosť študovať na univerzite v
Bratislave, išlo o profánne štúdium. No Don Luigi chcel splniť svoj vytúžený
cieľ a študovať za kňaza.
„Prechod za hranice bol
predmetom mojej fantázie. Ale bohužiaľ nikdy som si vec seriózne nepremyslel.
Ani dopad odchodu na súrodencov, rodinu, ale aj na mňa samého, tak
v prípade úspechu či neúspechu pri úteku. A možno to bolo lepšie
takto, lebo by som sa nebol pre to nikdy rozhodol.
Ako vo sne som sa
cítil, keď mi spolubrat Štefo oznámil jedno decembrové odpoludnie, že
predstavený mi odporúča, že ak chcem emigrovať, aby som večerným vlakom
cestoval s ním do Šaštína. Stačil som to povedať len bratovi, čo študoval
v Bratislave. Brat sa zhrozil, ale nechcel ma odrádzať. Iba vyzul svoje
topánky a dal mi ich. Lebo s mojimi potrhanými ma nechcel pustiť do
sveta. Neviem, čo sme si povedali na rozlúčku, lebo som bol príliš rozrušený na
to, aby som si uvedomil celú realitu,“ dodal Don Luigi.
Pozrite si rozhovor s Alojzom Ondrejkom
Úsilie talianskej
skupiny a posielanie kníh na Slovensko
Saleziánsku pedagogickú
prax vykonával v Ivrei, a v Rebaudengu. V roku 1955 začal teologické
štúdiá a po ich ukončení bol v 1. júla 1959 v Ivrei vysvätený za kňaza.
Skupina, s ktorou
bol Don Alojz Ondrejka vysvätený v Taliansku, napísala list kňazom
v Ríme, kde navrhli rozšíriť svoju prácu pre talianske ústavy a misie
aj o výchovu mladíkov. Inšpirovali ich životy talianskych saleziánov,
ktorí sa takto mladým venovali. Odpoveď sa dostavila, Don Luigi bol zavolaný do
Ríma, aby začal pracovať s mladíkmi z utečeneckých rodín. Roky 1959 až
1982 sa zapísali do jeho života ako roky pôsobenia v Slovenskom ústave sv.
Cyrila a Metoda v Ríme. Don Luigi tam pôsobil ako vyučujúci, asistent
ašpirantov, neskôr aj ako ekonóm domu.
Don Luigi nezohral
úlohu len pri smerovaní mládeže. Počas totality poslal na Slovensko množstvo
publikácii s náboženskou tematikou. Neprípustným materiálom bola
v tomto období aj obyčajná detská obrázková Biblia. Posielané knihy mali
rôzny osud – odstraňovali ich, zošrotovali ich či ničili iným spôsobom.
Veľakrát sa literatúra vracala poštou odosielateľom naspäť.
Návrat do rodnej zeme
Od roku 1982 začal
pôsobiť v Bazileji ako misionár pre Slovákov vo Švajčiarsku. Aj tu pokračoval v
tajnom posielaní náboženskej literatúry na Slovensko.
V roku 1997 sa napokon
vrátil na Slovensko, najprv do Bratislavy na Mamateyovu a o rok neskôr sa stal
členom komunity v Bardejove, kde dnes sú tri saleziánske pôsobiská – v meste
je to kostol svätej Anny, svoju službu vykonávajú aj v mestskej časti
Poštárka a zakotvili aj na sídlisku Vinbarg, kde sa Don Luigi rozhodol
stráviť svoje dôchodkové roky života.
Ak by pandémia povedala
svoje posledné slovo, určite by ste ho našli pri účasti na svätých omšiach, pri
príležitostnom spovedaní, či pri prechádzke naprieč sídliskovým oratóriom. Vždy
s úsmevom a povzbudením duše jemu typickým.
Redakcia Ahoj Tv sa aj
takýmto spôsobom pripája k blahoželaniu a želá ďalšie slnečné roky
plné zdravia a obohacujúcich okamihov.