Obdiv patrí trénerom mládeže
Stanislav Soroka je prezidentom futbalového klubu Partizán
Bardejov už šiesty rok. Bardejovčania
majú za sebou ťažké obdobie, ale vyzerá to tak, že sa začína blýskať na lepšie
časy.
Prezident, spolu so svojimi najbližšími spolupracovníkmi, po dlhých a ťažkých
jednaniach, zabezpečili zahraničného sponzora. Ten prevzal 50% akcií klubu. Spolupráca sa začala po piatich rokoch nástupu Stanislava Soroku
do funkcie prezidenta klubu.
Klub ste prevzali v zložitej situácii. Kto a čo vás priviedlo k prevzatiu
futbalového oddielu a rozhodnutiu stať sa jeho prezidentom?
„Moje stretnutie v
závere roka 2015 s vtedajším prezidentom klubu Ing. Petrom Petrušom viedlo
ku konštatovaniu, že vzhľadom na jeho pracovné povinnosti to nebude zvládať a tak som povedal áno. Je pravda, keď som
prebral klub (8.1.2016), nachádzal sa v zlej situácii a mne to nebolo jedno. Nechcel som, aby všetko padlo.“
Čo vám futbal za tie roky dal a naopak čo vám zobral?
„Je ťažké povedať čo dal a čo zobral. Spoznal som veľa
úžasných ľudí, ktorí pri tom športe pracujú a
trénujú niekoľko desaťročí. Práca s ľuďmi je veľmi náročná a s deťmi to
je ešte náročnejšie. Rôzne súťaže – piatky, sviatky, soboty, nedele a
každodenné tréningy. Môj obdiv patrí mládežníckym
trénerom. Za to, koľko majú v sebe trpezlivosti, pokoja a snahy
mladým rozumieť a neustále ich zlepšovať.
Máme veľa fanúšikov, ktorí nás neúnavne povzbudzujú a stoja
pri nás aj v ťažkých časoch. Viete, futbal je veľká spoločenská udalosť, ktorá ľudí spája. Hlavne na zápasoch, kde sa všetci
stretávame. Futbal mi zobral veľa
času. Ale na druhej strane žije ním celá moja rodina a tak ten zdanlivo
stratený čas bol veľmi dobre prežitý.“
Investovali ste do klubu vlastné prostriedky? Čo na to
hovorí vaša rodina?
„Je pravda, že som tam investoval svoje finančné
prostriedky. Čo už, je to za nami. Nie som prvý ani posledný, kto do Partizána
Bardejov investoval. Som rád, že moja rodina je so mnou. O takýchto
veciach sa doma nerozprávame. Ale moje pôsobenie vo futbale nie je
o peniazoch. Niektoré kamarátstva, ktoré som pri futbale spoznal, sa proste kúpiť nedajú. Peniaze
sú potrebné, ale v týchto ťažkých chvíľach je najviac potrebné
zdravie, šťastie a pohoda.“
(17:27, P. Cingel)