Keď má každý deň (iný) zmysel

 

 

Terajší prváci na jeho vlnu naskočili v jeseni, tesne po vyvodení prvej slabiky. Žiaci však postupne napredujú a subjektívnym pohľadom možno zhodnotiť, že deti vo výučbe nestrádajú. Ochudobnené sú však o sociálne kontakty a vzájomné interakcie, ktorými sociálne a emocionálne zručnosti iba zdokonaľujú. Bezpochyby sú tieto týždne opätovného dištančného vzdelávania najnáročnejšie pre ich rodičov. Nahrádzajú im chvíle s kamarátmi, dohliadajú na plnenie úloh, venujú im svoj čas, poskytujú priestor.

 

Napriek zložitým podmienkam však predstavujú výborný príklad ako zladiť a zvládnuť všetky povinnosti. Sú pre ne vzorom s cennou lekciou do ich vlastných budúcich životov.

 

 

Je skvelé konštatovať, že deficit školských zážitkov, nadobudnutých len cez obrazovky tabletov, vedia naši rodičia skvelo vykompenzovať individuálnymi aktivitami. Napriek presnej časovej logistike rodičov sa tak žiaci po skončení on-line povinností môžu rozvíjať a každému dňu tak pripísať iný význam i zmysel.

 

Konkrétne prváci z 1.A varia, pečú, pomáhajú v domácnosti, starajú sa o domáce zvieratká. Nezabúdajú na dôležitosť hry pri skladaní lega či puzzle. Kreslením a písaním vytvárajú vlastné predstavy o svete.

 

Podľa záujmu čítajú s rodičmi i so súrodencami. Poniektorí malí prváci už dokonca mapujú vývoj vlajok a demonštrujú vlastné projekty slnečnej sústavy i celej Európy. Zo snehu vytvárajú 3D modely iglu, snehuliakov, minecraftové postavičky. Pripomienkou fašiangov je pre ne domáci karneval a aj sánkovačky sú ďalšou z mozaiky jedinečných zážitkov tohto nevšedného obdobia.

 

Ak sú teda aj vaše dni, napriek všetkým ťažkostiam, korunované úsmevom vašich detí, je stále dôvod ďakovať za každý jeden deň. A ak s nimi ruka v ruke chceme tieto chvíle meniť k lepšiemu, buďme my tou zmenou, ktorú chceme vidieť aj vo svete.