Hospic Matky Terezy pomáha umierajúcim aj vďaka štedrosti verejnosti

 

 

Zákaz prijímania nových pacientov ako súčasť protiepidemiologických opatrení počas karantény spôsobil, že v hospici nemohli podať pomocnú ruku toľkých rodinám, ktoré mali problém postarať sa o svojich príbuzných, ako po iné obdobia. Dopad to malo aj na financovanie. Len vďaka podpore prostredníctvom zbierky na charitu dokážu v hospici poskytnúť službu tým, ktorý ju potrebujú.

 

Hospic Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi postavili pred 18 rokmi vďaka zbierkam a angažovanosti zapálených ľudí. Dnes poskytujú v zdravotníckom zariadení hospicovú aj paliatívnu starostlivosť. Počas roka 2020 sprevádzali pri umieraní 60 pacientov. „Staráme sa zväčša o onkologických pacientov v terminálnom štádiu ochorenia, u ktorých už aktívna onkologická liečba bola ukončená. Ďalšou skupinou sú pacienti v bdelom bezvedomí, coma vigile,“ vysvetľuje Bohuš Čepiga, vedúci hospicu. Zdôrazňuje, že aj v takýchto krajných situáciách, stále ostáva pre hospic dôstojnosť človeka najvyššou hodnotou.

 

 

Aj Hospic Matky Terezy zasiahlo ochorenie COVID-19. Pozitívne testovaní pacienti prežili ochorenie bez ujmy. Ani jeden z pacientov nemusel byť hospitalizovaný v nemocnici a ani jeden na COVID-19 nezomrel. Príčinou tohto javu môže byť starostlivosť, ktorá je v špecializovanom zdravotníckom zariadení poskytovaná. MUDr. Juraj Holtman, vedúci lekár Hospicu Matky Terezy tento stav pripisuje aj odbornej opatrovateľskej starostlivosti, ktorá je pacientom v hospici poskytovaná s láskou ako poslanie.

 

„V nemocniciach, ak sa lekári, zdravotné sestry a zdravotnícki pracovníci venujú tomu, čo majú robiť, tak na inú, ako zdravotnú starostlivosť o pacienta ostáva málo času. To je rozdiel oproti hospicu, kde je starostlivosť komplexná – zdravotná, sociálna a aj duševná. Každý deň sa mu snažia venovať nielen ošetrujúci a opatrovateľský personál, ale tiež rehabilitační pracovníci, ktorí s ním chodia, rozprávajú sa s ním a okrem zdravotného stavu poznajú aj jeho rodinné problémy,“ približuje doktor Holtman.

 

 

Pridanou hodnou starostlivosti o chorých je duchovný rozmer. Súčasťou zdravotníckeho personálu je aj Gabriela Semanová - rehoľná sestra Bohuslava CJ: „V duchovnej oblasti sa snažíme ľudí sprevádzať modlitbou aj prípravou na sviatosti. Ide o prepojenie starostlivosti o telo, a zároveň aj o dušu človeka. Ľudia sú v hospici odkázaní na pomoc iného. Musí byť rešpektovaná ich intimita. To je bod, v ktorom každému človeku dobre padne, keď je s ním zaobchádzané ľudsky. Preto sa snažíme priniesť pacientom pokoj, požehnanie a nádej do ich sŕdc,“ opisuje dennú prácu s pacienti sestra Bohuslava CJ.

 

 

 

 

Náročná práca v hospici si vyžaduje nielen profesionálny multidisciplinárny personál, ale aj finančné zázemie. Príspevky zo zdravotných poisťovni však nepokrývajú všetky náklady na starostlivosť. Pandémia tento stav ešte prehĺbila. Cyril Korpesio, riaditeľ Arcidiecéznej charity Košice približuje, že počas súčasťou protiepidemiologických opatrení bol aj zákaz prijímania nových pacientov. „Ak hospic nemá pacientov, nedostáva ani financie od zdravotných poisťovní. Keďže sa to počas pandémie stalo opakovane, náš hospic, ale aj iné, ktoré poznáme, sa postupne dostávajú ťažkej finančnej situácie.“

 

Dodáva, že počas pandémie sa mnohí pacienti do hospicu ani nedostali a zomreli doma alebo v nemocniciach. „Hospicovej a paliatívnej starostlivosti sa na Slovensku nevenuje až taká spoločenská pozornosť a podpora. Finančné prostriedky zo zdravotných poisťovní neodkážu pokryť všetky náklady, ktoré sú so starostlivosťou o umierajúcich spojené.

 

Aj náš hospic funguje iba vďaka podpore z darov a zbierok. Jednou z nich je jarná zbierka na charitu, ktorá sa koná prvú pôstnu nedeľu v kostoloch,“ vysvetľuje Korpesio. Ako dodáva, súčasná situácia charite neumožňuje realizovať zbierku v kostoloch tradičným spôsobom. Preto oslovujú nielen veriacich, ale aj širokú verejnosť a prosia o podporu. Všetky informácie o zbierke a ďalších možnostiach podpory nájdete na webovom sídle organizácie www.charita-ke.sk.