Môj príbeh

Blog: Ako sa mi zmenil život

 Tak a je to tu. Dnes nastal deň D. Deň, kedy sa možno toľko vecí zmení a možno ani nie. Hovorím si to stále dookola. Blíži sa 17.00 hodina a zmocňuje sa má mierna nervozita, strach, obavy a ako obvykle v takýchto situáciách mám zajačie úmysly. Ale čo. Nebudeš robiť predsa paniku, hovorí mi moje odvážne Ja. Čo ti tam predsa môžu? Veď o nič nejde, bude dobre, uvidíš. Presne toto mi hovorí a opakuje stále dookola. A hádam ma pravdu. Cúvnuť už nemôžem. Bolo by to hlúpe a napokon ja to chcem. Viac než čokoľvek predtým. Viac než čokoľvek iné.

Idem do toho. Kráčam odhodlane a odvážne po ulici a som len pár metrov od miesta, kde to všetko začne. Ešte jeden nádych a výdych a ja vstupujem do miestnosti s názvom fitnes klub. Oproti kráča mladý muž, má krásny úsmev a vyzerá úplne „neškodne“. Je mladý, vysoký, pôsobí celkom obyčajne, ale zároveň ani nie. Je v ňom niečo tajomné a záhadné, príťažlivé a dravé. Je vypracovaný, sympatický, ale počkať! Veď on nie je „chodiaca hora svalov“ a nepôsobí namysleným dojmom a nevyzerá ani ako namyslený frajer, ktorý si myslí, že je majster sveta. Mimochodom on ním je, ale to som zistila až neskôr.  Hlavou mi ide myšlienka, či to tak má byť. Hmm, žeby takýto muži ešte nevymreli?  Podal mi ruku, s úsmevom mi povedal: „Ja som Janko a môžeme si tykať“. Tak toto bude asi môj tréner. Tréner, ktorý urobil dojem. V poriadku, povedala som si, uvidíme, čo dokáže...

No a takto to celé začalo. Toto je môj príbeh. Príbeh o tom, ako sa mi zmenil život. 21.1. 2014 som nastúpila na vlak, z ktorého som dodnes nevystúpila. Vydala som sa na cestu za niečím novým a nepoznaným. Všetko to začalo jednou myšlienkou a úplne nevinne. Vždy to začína nevinne a potom (niekedy) niet cesty späť. Chcela som zmenu. Túžila som zmeniť svoj život a skúsiť niečo nové. Zažiť nepoznané veci. Ochutnať z toho koláča menom život. Niečo vo mne kričalo a prialo si zmeniť doterajší spôsob môjho žitia. Poznáte to. Ráno idete do práce a z práce večer domov. A tak to ide každý deň a zrazu sa z vášho života stane stereotyp. Ste unavení, nič sa vám nechce a na cvičenie nemáte ani pomyslenie. Možno si pripadáte zbytoční a „vyhasnutí“. Ja som sa tak cítila. Nikdy som sa nehýbala, necvičila. Prechádzky so svojou štvornohou láskou samozrejme nerátam.  

A tak sa zrazu z guľky stala 92kg guľa.  Ale bola som šťastná guľa. Naozaj. Vždy som vravela, že nie všetci môžeme byť štíhli a dôležité je predsa ako sa človek cíti. No je pravda, že treba pozerať aj na svoje zdravie. Bola som obézna a to neznamenalo len estetický, ale časom by to mohol byť aj zdravotný problém. Mala som strach z váženia a dodnes je to tak, ale najistejší spôsob, ako sa zbaviť strachu, je robiť práve to, čo ho spôsobuje. Minule som sa nad touto myšlienkou zamyslela a myslím, že na tom niečo pravdy bude. Čiastočne mi váha otvorila oči a pomaly sa z nás stávajú kamarátky.

Nikdy nikto mi priamo nepovedal, že „mám dosť“ a mala by som so sebou niečo robiť, ale som mladá a to, že som sa vtedy cítila dobre mi nezaručovalo, že budem zdravá aj naďalej. Kilá sa samozrejme na mňa nenabalili z večera do rána a ak by som sa nerozhodla to zmeniť, tak nabaľujú sa na mňa dodnes. Ale tomu je našťastie koniec. So svojim „starým telom“ som sa rozlúčila hneď v prvý deň vo fitnes klube. Dala som mu zbohom...

Do dnešného dňa, ako to tu teraz píšem, si na všetko pamätám a mám úsmev na tvári. Akoby to bolo včera. Pamätám si na každý detail, moment, chvíľu, slovo, na náhodné pohľady ľudí. Na všetko. Ak existuje láska na prvý pohľad, tak vtedy chémia zaúčinkovala na 100%.  Zamilovala som sa. Do všetkého, do každého kúska železa, do každého cviku (len niektorý milujem menej), do samotného prostredia, do bežiaceho pásu a mojou najväčšou celoživotnou láskou sa stali drepy.  Milujem ich najviac a nikdy sa ich nevzdám a nenapadlo mi, že ich niekedy budem cvičiť.

Tešila som sa na to, kedy si to všetko, čo posilňovňa v sebe ukrýva, vyskúšam sama na svojej koži a pocíti to moje  telo. Ani na okamih som nemala pochybnosti. Po prvýkrát v živote som si verila. Všetko som to robila pre seba a tak je to do dnešného dňa. Nebolo to kvôli fešákovi so zelenými očami, ktorý mi možno veril a možno ani nie. Nepoznal ma, nevedel, čo môže odo mňa očakávať, ale ja som mu dôverovala hneď. Vzájomne sa sme sa spoznávali a oťukávali. Nezáležalo mi na tom, či ho sklamem alebo nie. Viete, ja si stále myslím, že človek by v prvom rade sa mal zavďačiť sám sebe a nesklamať v prvom rade seba. Žiť tak, aby sa každý deň mohol na seba hrdo a bez výčitiek pozrieť do zrkadla. Od prvého dňa som to všetko brala vážne a zodpovedne. Každý deň som si viedla osobnú agendu s jedálnym lístkom. Zapisovala som si čo, kedy a koľko som jedla. Len tak pre dobrý pocit a preto, lebo som vravela, že raz napíšem knihu.

http://ahoj.tv/ 

Spravodajský portál okresu Bardejov

Milujem robiť veci na 100%. Dobre, priznávam. V niektorých veciach som pedant a dosť dôsledná. Som človek, ktorý má o sebe večne pochybnosti a nikdy so sebou nie je spokojný a som najväčší strachopud na svete. Verte mi, väčší už neexistuje. A mám tisíc otázok.  A som z inej planéty, ale to nikomu nehovorte (aj tak vám to nikto neuverí). Ale napriek všetkému stále som to ja. Nezmenila som sa. Zmenilo sa len moje telo. Teda dúfam v to.  

Ľudia vraveli, že budem mať väčšie sebavedomie, spyšniem a budem mať viac nápadníkov. A nie je to pravda, naozaj. Nič z toho sa nestalo. A ani nápadníci sa neukázali.  Len mnoho vecí beriem ináč ako kedysi a možno nie tak vážne. Snažím sa žiť naplno a nepoznať na všetky moje otázky odpovede. Nechávam veci a udalosti voľne plynúť a s pokorou prijať všetko, čo si život a osud pre mňa nachystali. A mám mnoho snov, ktorých si budem a chcem plniť. Pretože ja verím kráse svojich snov a tomu, že všetko, čo človek chce, môže mať. Mne sa môj prvý sen splnil. Dobre, ešte nie úplne, ale je to na dobrej ceste. Je ešte na mne kopec práce, ale teším sa na výsledný efekt. Som ako socha, ktorej niekto vdýchol život a predtým než sa stane z nej umelecké dielo, treba ešte doladiť nejaké detaily.

Musím sa priznať, že je to zvláštny pocit, keď sa ma známi, priatelia, zákazníci z práce pýtajú na „tajomstvo môjho úspechu“. Chcú, aby som im poradila, prípadne sa na tú istú cestu vydala s nimi. Dôverujú mi a som pre nich motiváciou. Cítim, akoby zodpovednosť ľudí nesklamať ich a vážim si každé milé, povzbudivé slovo, ale aj samotnú kritiku. Kritika človeka ženie a posúva vpred. A ja milujem pomáhať ľuďom. To najmenej, čo človek môže pre druhého urobiť, je, dať mu pocítiť, že je tu pre neho, že nie je na tomto svete sám aj keď možno ostatní odišli, vypočuť si ho, vyjadriť mu svoj názor, objať ho. Povedať mu, že je jedinečný a dôležitý.

Sú to maličkosti, ale dokážu obrovské veci. Ja viem, že to, čo som dokázala, je pre niekoho možno málo, ale pre mňa to znamená veľmi veľa. Som na seba pyšná a dúfam, že svojim spôsobom aj môj tréner, ktorého priznávam, trápim a nemá to so mnou ľahké. Dnes vážim 62 kg, ale ešte to chce čas, aby som sa aj ako 62 kg začala vnímať. Chcem, aby ste vedeli, že celá tá cesta nebola pre mňa utrpením a drinou. Našla som akoby zmysel života a teraz som naozaj šťastná. Všetci vravia, aké je to ťažké, koľko driny za tým je a odriekania, ale nie je to úplne tak. Dobrý tréner, ktorému na vás bude skutočne záležať a nebude vás brať ako len ďalšieho klienta v poradí, vás všetko naučí a bude stáť pri vás. Vytvorí sa medzi vami zvláštne puto. Ukáže vám, ako správne cvičiť, dýchať pri cvičení a naučí vás novým stravovacím návykom. A verte mi, tá strava nie je ako pre „králiky“. 

Ľudia len majú o tom mylnú predstavu, takisto ako aj o diétach. Diéty majú krátkodobý efekt. Toto je životný štýl. Štýl, ktorý vás bude sprevádzať celý život. Myslím si, že najťažšie na tom všetkom bolo urobiť prvý krok a odhodlať sa. Ale keď to človek spraví, tak už vtedy podľa mňa je víťaz. Na cvičenie nikdy nie je neskoro, tak ako na mnoho iných veci v živote človeka. Či má človek 20 alebo 50 rokov, na tom nezáleží. Dôležité je vybrať si len správne fitnes centrum a trénera, ktorý to s vami bude ťahať a nevzdá to. Nemyslite na to, prečo to fungovať nebude, ale uverte tomu, že to naozaj funguje. Ste silnejší, než myslíte. A verte mi, ten pocit po tréningu je neopísateľný. To množstvo energie a endorfínov, ktoré vás zaplavia je až nebezpečné.  A každým dňom a každým tréningom budete silnejší a istejší a hlavne budete sa cítiť lepšie a zdravšie. Nie cieľ, ale tá cesta nás robí šťastnými.

Život je veľmi krátky. Boh nám umožnil tu byť len na niekoľko dní a je na nás, ako ich využijeme. Verím, že ak si to niekto z vás prečítal, možno prehodnotí svoj život a ak chcete urobiť niečo ináč, tak teraz je ten správny čas. Nie zajtra alebo o týždeň. Teraz. V túto chvíľu, v tento moment. Ako hovorí môj tréner: „Just do it“. Volám sa Darinka Poláková a toto bol môj príbeh...

(14:10, D. Poláková)