Zaslúžilí učitelia si vo Svidníku prevzali ocenenie

 

 

Na Slovensku je Deň učiteľov spojený so spomienkou na narodenie Jana Amosa Komenského, učiteľa národov. Tento pedagóg, filozof, spisovateľ a teológ sa narodil pred 429 rokmi, 28. marca 1592. Pri tejto príležitosti primátorka Svidníka Marcela Ivančová ocenila dvoch učiteľov, ktorí zasvätili učiteľstvu celý svoj pracovný život a boli veľkým osobnostným prínosom tohto povolania pre mesto Svidník.

 

 

Pedagógovia Oľga Uramová a Ján Mihalov boli individuálne prijatí primátorkou mesta Svidník Marcelou Ivančovou, ktorá ich za mesto Svidník obdarovala Ďakovným listom mesta Svidník, publikáciou od Jozefa Banaša a pedagógovia sa zapísali do pamätnej knihy mesta.

 

Výnimočnosť týchto zaslúžilých pedagógov je v ich zanietenosti pre povolanie učiteľa, v ich osobnom postoji k práci a v ich ľudskom vyžarovaní, ktoré z nich robí nezabudnuteľných pedagógov.

 

 

Pán učiteľ Mihalov sa narodil v roku 1934 v Gerlachove pri Bardejove, kde prežil svoje detstvo spolu so svojimi dvoma súrodencami a kde aj zároveň získal základy vzdelania v miestnej škole. Strednú školu študoval na Štátnom ruskom gymnáziu v Prešove a svoje stredoškolské štúdium ukončil v roku 1954 maturitnou skúškou na Strednej pedagogickej škole v Prešove. Vysokoškolské štúdium absolvoval na Vyššej pedagogickej škole v Prešove a stal sa tak v roku 1960 promovaným pedagógom v odbore biológia a chémia pre 2. stupeň základných škôl.

 

Svoje prvé pracovné skúsenosti zbieral na školách v obciach Nižná Polianka, Malcov a Varadka. Od roku 1963 do roku 1974 pôsobil na I. ZŠ vo Svidníku ako učiteľ biológie človeka a geológie. Zároveň posledné štyri roky bol zástupcom školy a taktiež metodikom Okresného pedagogického strediska pre prírodopis. V roku 1974 sa stal inšpektorom na Odbore školstva na ONV vo Svidníku. Od roku 1990 pôsobil na Psychologickej poradni ako metodik pre profesionálnu orientáciu mládeže.

 

 

 

 

Počas učiteľskej kariéry a inšpektorskej činnosti uplatňoval a presadzoval inovatívne formy a metódy vzdelávania. Jeho pedagogická činnosť bola ocenená rezortným a štátnym vyznamenaním „Za vynikajúcu prácu v rozvoji výchovy a vzdelávania“, udelená prezidentom a predsedom vlády ČSSR. Za svoj veľký úspech považuje svoj podiel pri zriaďovaní Strednej zdravotníckej školy a Obchodnej akadémie vo Svidníku. V súčasnosti si dôchodok užíva ako vášnivý záhradník a ovocinár a veľkú radosť mu tiež robí pravnúčik Paľko.

 

 

„Už veľa rokov nestojím za katedrou a nedívam sa do zvedavých očí detí sediacich v laviciach, ale keď prichádzam do tohto chrámu vzdelávania, so záchvevom v srdci dívam sa na mladšie moje kolegyne, čo s triednou knihou v ruke kráčajú na hodiny odovzdávať svoje vedomosti. Žiaľ, ja už dávno nie, ale vďačím osudu, že aj ja som mala šťastie realizovať sa v tomto najvznešenejšom povolaní", takto sa vyznala Oľga Uramová, dlhoročná svidnícka učiteľka ruštiny a ukrajinčiny.

 

Oľga Uramová je rodáčkou zo Závadky /okr. Spišská Nová Ves. Narodila sa 20. januára 1935. Po skončení národnej školy v rodnej Závadke postúpila na bývalú mešťanskú školu vo Svidníku. Tretí a štvrtý ročník navštevovala v Snine, kde mimoškolskú činnosť venovali ukrajinským a ruským tancom a piesňam. Už vtedy veľmi rada recitovala a často vystupovala na rôznych akadémiách a súťažiach.

 

V r. 1954 zmaturovala na pedagogickom gymnáziu v Prešove, kde taktiež inklinovala k tancu, hudbe a spevu. Práve počas týchto gymnaziálnych rokov sa stretla s pedagógmi, na ktorých vďaka ich neúnavnej činnosti, prirodzenej autorite a láske k učiteľskému povolaniu dodnes s láskou spomína. Boli pre ňu silným impulzom pre jej ďalšie pôsobenie v učiteľskej profesii, v ktorej zotrvala krásnych 40 rokov.

 

 

V roku 1954 si začala Oľga Uramová plniť svoje učiteľské sny a nastúpila ako učiteľka v obci Lomné. Vysokoškolské pedagogické vzdelanie nadobudla popri práci, diaľkovým štúdiom na Vyššej pedagogickej škole v Prešove.

 

Už v týchto rokoch Oľga Uramová ako energická, pracovitá, neúnavná a talentovaná mladá učiteľka oduševnene učila a so svojimi žiakmi nacvičovala divadlo, spev, umelecký prednes i tanec. Jej tanečný súbor vystupoval nielen v rámci okresu, ale i v Prahe, Trenčianskych Tepliciach, na stretnutí mládeže na Dunaji v Bratislave, pri príležitosti 15. výročia SNP v Banskej Bystrici i na Slávnostiach piesní a tancov vo Svidníku. Ako úspešná tanečná choreografka bola viackrát ocenená, dokonca dvakrát Zlatou medailou.

 

Jej ďalšie pedagogické roky strávila v Stropkove, kde odučila jedno desaťročie. V sedemdesiatych rokoch jej kroky smerovali do Svidníka, kde pôsobila 20 rokov. Najprv na I. ZŠ a následne na II. ZŠ, kde vyučovala až do svojho odchodu do dôchodku. Medzitým pôsobila ešte na školách v Mestisku, Duplíne i Spojenej škole vo Svidníku.

 

 

 

Jej aprobácia ruština-ukrajinčina a s tým spojené umelecké slovo sa stalo aj jej celoživotným koníčkom a láskou. Počas svojej učiteľskej kariéry sa jej podarilo zapáliť tento vzácny plamienok lásky k umeleckému slovu aj v jej žiakoch. Počas pôsobenia na II. ZŠ vo Svidníku, jej žiaci reprezentovali školu na všetkých stupňoch súťaže Puškinovho pamätníka, kde sa vždy umiestnili na popredných miestach.

 

Jej žiačky sa pravidelne zúčastňovali aj olympiád v ruskom jazyku, veľkým a najvyšším úspechom bola zlatá medaila z medzinárodnej olympiády v Moskve. V priebehu mnohých rokov viedla aj skupinku speváčok - recitátoriek, vystupujúcich nie len v rámci školy, ale aj na rôznych konferenciách doma i v zahraničí.

 

Ako Oľga Uramová vraví: „Vek živí, vek učí". Ani ona nelenila a za vedomosťami vo svojom odbore šla ďalej. Absolvovala niekoľko domácich kurzov jazyka ruského a ukrajinského za účasti lektorov zo Sovietskeho zväzu, ba aj dlhodobé kurzy na univerzite v Leningrade a Kyjeve. Aj to jej v nemalej miere pomohlo pri úspešnej práci s deťmi aj pri nácviku umeleckého slova a olympiády.

 

 

Za výsledky jej práce bolo Oľge Uramovej udelených viacero diplomov a plakiet. Za úspechy v jazyku ruskom bola delegovaná na Kongres ruštinárov v Prahe a v Budapešti. Za dlhodobú pedagogickú prípravu súťažiacich dostala Cenu ministerstva kultúry SSR, v roku 1982 bola navrhnutá na galériu vzorných.

 

Počas svojej učiteľskej kariéry jej bol udelený čestný titul Vzorná učiteľka a Vyznamenanie za vynikajúcu prácu. Za najväčšie ocenenie však dlhoročná pedagogička považuje, ak sa pri nej aj po rokoch pristavia jej bývalí žiaci, pospomínajú na krásne školské časy a tiež poďakujú za pripravenosť pre ďalšie štúdium.

 

 

Umelecký prednes a láska k umeleckému slovu ju sprevádzajú celý život. Oľga Uramová sa pravidelne zúčastňovala prehliadky v umeleckom prednese žien Struna srdca Iriny Nevickej a Festivalu drámy a umeleckého slova Alexandra Duchnoviča, odkiaľ si odniesla tie najvyššie ocenenia. Na celoslovenskej súťaži v umeleckom prednese poézie a prózy Vansovej Lomnička bola ocenená diplomom za mimoriadny výkon.

 

Oľga Uramová okrem umeleckého slova miluje aj spev. Účinkovala v Makovici, Svidníčanke i učiteľskom speváckom zbore. Oľga Uramová je aj v dôchodkom veku naďalej aktívna a svojim precíteným umeleckým prednesom teší mnohých milovníkov poézie a prózy. Aj v tomto krásnom veku recituje na rôznych podujatiach, akadémiách a na prehliadkach umeleckého slova.

 

Z každého jej slova je cítiť lásku k rodnému kraju, jazyku, úctu k tradíciám i svojim koreňom. Venuje sa aj písaniu scenárov k výročiam ukrajinských spisovateľov. Za dlhoročnú spoluprácu na poli zachovania a šírenia ukrajinsko-rusínskej národnej kultúry bola Zväzom Rusínov-Ukrajincov /ZRUS/ v r. 2020 zlatou medailou vyznamenaná.

 

Odkaz Oľgy Uramovej súčasným pedagógom: „Ja zo srdca želám svojim kolegom, aby ich snahou pulz života školy bol stále dynamickejší a stále hlbšou studnicou vedomostí, múdrosti a lásky k deťom, svojmu povolaniu, svojmu poslaniu.“