Schválených je 24 cezhraničných projektov z Prešovského kraja
Stop banderovcom
Kolbasov. Inokedy sa pri takých výročiach ohlásili z Bratislavy alebo z Košíc, teraz nikto neprešiel.“ Starostka myslí zrejme na predstaviteľov židovských náboženských obcí.
Čo sa vtedy vlastne stalo? Bola už noc, posledná noc židovského sviatku Chanuka, čiže Sviatku svetiel alebo Sviatku zasvätenia, kedy sa zapaľujú sviečky na deväťramennom svietniku, každý deň o jednu sviečku viac. Dom 39-ročného krajčíra Samuela Polláka, v ktorom sa nachádzal aj malý obchod a hostinec, zostal zázrakom stáť ako jeden z mála po ničivom prechode frontu touto dolinou. A tak sa pod jeho strechou zišli na zapálenie poslednej sviečky dvanásti Židia z celého okolia. Tí, ktorým sa podarilo prežiť nacistické koncentráky či iné represálie. Najstarší Jozef Lieber z Uble mal 43 rokov, najmladšia Helena Jakubovičová z Kolbasova nemala ani 17. Hodinu pred polnocou vošli do zasneženej dediny na saniach ťahaných koňmi neznámi ozbrojenci. Išli naisto, pred Pollákovým domom rozostavili hliadku, vtrhli dnu, prítomných zmasakrovali a dom vyrabovali.Vyľakaní susedia sa odvážili vojsť do domu až ráno. Naskytol sa im strašný obraz. Mužov našli zastrelených s vyvrátenými hlavami za stolom, jeden bol prebodnutý bodákom. Zavraždené ženy ležali na skrvavených posteliach. Krvi vraj bolo v miestnosti toľko, že tiekla cez prah na ulicu. Zdalo sa, že útok teroristov nikto neprežil. Ale nie! Ako vyplýva zo záznamov, „pod perinami bolo spratané pološialené a ošedivené dievča“. Helena Jakubovičová. Spočiatku sa nezmohla ani na slovo, neskôr rozprávala, že votrelci si najprv pýtali niečo zjesť a vypiť, potom už len znásilňovali a strieľali. Jej sa zrejme podarilo ešte predtým skĺznuť za posteľ a ostala ukrytá pod rozhádzanými perinami…

Menu




