Miroslav Mikolaj z Bardejova: futbalom sa chcem živiť

 

 

O svojich futbalových začiatkoch hovorí: „Futbal som začal hrávať keď som mal 8 rokov. Lákalo má to ešte oveľa skôr, no registračný preukaz som mohol mať až v ôsmych rokoch. Keď som dovŕšil tento vek otec mi vybavil preukaz a začal som moju futbalovú kariéru. Bolo to u nás doma v Jakubovanoch. Tam aj doteraz bývam. V Jakubovanoch som hral 3 roky za žiakov. Záujem o mňa prejavil Sabinov. Povedal som si, že to skúsim a po pár tréningoch mi vtedajší tréner Marián Valkovič povedal, že chce aby som prestúpil do Sabinova.

 

Hrával som v strede alebo na kraji zálohy. Mali sme super mužstvo. Hrávali 2. žiacku ligu. Tú sme aj 2 krát vyhrali. V mužstve bol aj môj terajší spoluhráč Dušan Dlugoš. Po 4 rokoch pôsobenia v drese Sabinova mi volal tréner Marián Kurty , že ma chcú do Bardejova k mladším dorastencom (U16). Vtedy pôsobili v 1. dorasteneckej lige. Bola to pre mňa možnosť posunúť sa a vyskúšať si, či na to naozaj mám.

 

 

Po letnej príprave som prestúpil do Bardejova. Tréningy boli náročnejšie a intenzívnejšie. Postupom času som sa prispôsobil. V štvrtom zápase sezóny proti Dunajskej Strede som sa zranil. V súboji o loptu som si roztrhol krížny väz a praskol mi meniskus v pravom kolene. Veľa krát som vtedy rozmýšľal , že s tým “seknem” ale rodičia má vždy naplno podporovali tak som sa nevzdal. Nehral som futbal viac ako pol rok.

 

 

Prvé 2 mesiace som ani nechodil. Bolo to ťažké obdobie. S podporou ostatných som to vydržal a vrátil sa po viac ako polroku do tréningového procesu. Po skončení sezóny v U17 som chcel prestúpiť do Tatrana Prešov. Kvôli škole som sa ale rozhodol ostať a dobre som spravil. Postupne som sa dostal až do A-mužstva. Za áčko som debutoval proti Skalici. Mal som vtedy 18 rokov.“

 

Miro patrí v kabíne aj na na ihrisku medzi najmladších. Ako sa cíti v prostredí, kde sú niektorý spoluhráči starší i o vyše 15 rokov? „V kabíne aj na ihrisku naberám futbalové skúsenosti. Starší hráči sú mi príkladom a všetci spolu dobre vychádzame. Partia sme dobrá a to je základ.“

 

 

V Bardejove nebola najlepšia herná pohoda a mužstvo do konca súťaže bojuje o záchranu. Ako túto situáciu hodnotí mladý futbalista. „Túto sezónu je našim cieľom zachrániť druhú ligu, dúfam, že sa nám to podarí.“

 

 

Miroslava Mikolaja čaká ešte dlhá futbalová kariéra. O tom čo by chcel ešte dosiahnuť povedal. „Mojím cieľom do budúcna je, aby som sa futbalom živil. Chcem robiť to, čo ma baví. Rád by som skúsil hrať v zahraničí. Chcem poznať ako to funguje v iných kluboch a posúvať sa stále ďalej a ďalej.“

 

Nielen futbalom je mladý človek živí. Nás zaujímalo, čo robí Miro Mikolaj vo svojom voľnom čase. „Ak nehrám futbal, tak vo voľnom čase trávim svoje chvíle s rodinou, priateľkou alebo kamarátmi. Najviac mi v mojej futbalovej kariére pomáha moja rodina. Najmä otec ma od malička vo všetkom podporoval. Vždy chodieval pozerať na moje zápasy a chodí doteraz, keď to je v momentálnej s:ituácii možné.“