Veľký Šariš plánuje veľkú športovú investíciu, školský areál by sa mal zmeniť na nepoznanie

Tento areál bude sprístupnený verejnosti aj športovým klubom 

 

 

„Máme 14 ročník Šariskych kosačov, doteraz sme kosili len na hrade, robili sme rôzne súťaže, kde sme rozdeľovali úseky a kosilo sa na čas. Teraz sme sa rozhodli, že urobíme netradičné ďalšie ručné kosenie a to na školskom dvore. Nesúťažime, len kosíme koľko vládzeme. Kosíme pre to, aby sme urobili nejaký osoh pre trávu,” povedal Dušan Lukáč, organizátor a poslanec Mestského zastupiteľstva vo Veľkom Šariši.

 

 

Areál Základnej školy prejde kompletnou rekonštrukciou. „Momentálne tento areál nie je zveľadený a práve týmto kosením sme chceli dať symbolickú bodku za súčasným stavom areálu. Verím, že čoskoro sa nám podarí urobiť projekt. Vznikne tartanová bežecká dráha, bude tu multifunkčné ihrisko, nové doskočisko a priestor tu nájdeme aj pre nový šport teqball. Ide o šport, ktorý kombinuje prvky futbalu i stolného tenisu. Je to šport, ktorý je výborným doplnkom pre futbalistov,” uviedol primátor mesta Veľký Šariš Viliam Kall.

 

Tento areál bude sprístupnený verejnosti aj športovým klubom. „Verím, že obnovením tohto areálu budeme pokračovať v rozvoji športu v meste a dotiahneme mládež ku športu.” Ide o investíciu cca 200-tisíc eur. Mesto ráta s použitím aj externých zdrojov. „Podali sme dva projekty, ktoré by nám mali pomôcť so spolufinancovaním tohto projektu. Máme vysúťaženého dodávateľa, čakáme už len na výsledky projektu. Ak by sa to podarilo, vieme začať s realizáciou už tohto roku, a ak aj nie, tak najneskôr v budúcom roku sa rekonštrukcia zrealizuje,” informoval V. Kall.

 

 

 

 

Najmladším kosačom na podujatí bol trojročný Šimonko Takáč z Bretejoviec. Kosil už aj vlani, no až tento rok mu dali do rúk naozajstnú ostrú kosu. Na kosenie do Veľkého Šariša prišiel so svojou tetou Andreou (32). Ku koseniu ju dotiahol priateľ. „Kosím tri roky. Veľmi ma to baví, aj keď je to namáhavá činnosť. Mnoho ľudí kosí zle, pretože pri kosení je dôležitá rotácia celého tela, nielen rúk,” prezradila Andrea.

 

„Som z gazdovského rodu. Keď som mal 10 rokov už sme s bratom kosili. Rodičia mi pripravili kosu, zabrúsili a už som kosil. Dedo bol starý, otec bol chorý. Bol som otrokom roboty. Keď bol môj brat na vojne, tak som musel kosiť ešte viac. Kosil som aj pre uja, ktorý nemal deti,” povedal Ján Očkovič (89), ktorý sa na koscov prišiel pozrieť a zaspomínať si na mladé časy.