Ján Buchala z Hrabovca je už vyše 50 rokov neodmysliteľnou súčasťou omší v miestnom kostole
7615x
22. Jún 2021
Kantor so skromnosťou v srdci a dobráckym
výrazom v tvári
Dámy
a páni, určite ste sa už stretli s ľuďmi, ktorí Vás zaujali tým, čo
vo svojom živote dokázali. Sú to ľudia, ktorí už majú niečo v živote
„odskákané, odpinkané“. Často sú to nenápadní jednotlivci, ktorí o svetskú
slávu či mediálnu pozornosť vôbec nestoja, nemajú zriadený účet na sociálnych
sieťach, ale svojou unikátnou činnosťou už desaťročia obetavo slúžia svojej komunite.
Bez
takýchto (ne)obyčajných ľudí by daná komunita veľa strácala. Je prinajmenšom
slušné, ak sa týmto vzácnym ľuďom raz za čas vyjadrí naša úcta, rešpekt
a poďakovanie.
V tejto
chvíli by som rád upriamil Vašu pozornosť na človeka presne z takejto kategórie.
Pán Ján Buchala z obce Hrabovec v okrese Bardejov je zaujímavým
fenoménom, ktorý vzbudzuje uznanie. Tento skromný chlap s dobráckym výrazom
v tvári už 53 rokov svojou hudbou, svojím spevom slúži ako kantor
v miestnom Farskom kostole sv. Jozefa. Neuveriteľné číslo, z ktorého
vyplýva veľká obeta a vytrvalosť! Trošku som sa s týmto vzácnym pánom
porozprával.
Za
organ v kostole si sadol ako 25-ročný
Tento
hrabovecký rodák sa narodil v r. 1943, teda počas 2. svetovej vojny.
Vyučil sa za automechanika v Prešove, celý svoj pracovný život strávil ako
robotník v Bardejove. Na otázku, ako dlho už pôsobí ako
kantor, odpovedal svojsky: „... ta jak
prišľi Rusi na tankoch, ta od ftedi.“
Teda
v r. 1968 si sadol za organ v Hrabovci (mal vtedy 25 rokov)
a sedí za ním do dnešného dňa. Ján Buchala vychoval s manželkou
Jolanou 5 detí, čo si určite vyžadovalo svoj čas, energiu a nasadenie. Popri
práci sa doma aj gazdovalo. „Uja Buchalu“ sme videli a často aj vidíme vo
svojom „majoriku“, keď ochotne posadí, oborie
či vyorie ľuďom zemiaky. Navyše, dlhé roky pôsobil ako svadbový
muzikant. S úsmevom spomína, ako zo svadby išiel rovno za organ, nevyspatý
s vyspievaným hlasom po celej noci. Ak si predstavíme všetky tieto stránky
jedného muža – manžela - otca – starého otca - robotníka – hudobníka - kantora,
určite sa p. Buchala nenudil. Jednoducho na to nemal čas.
Slúžil aj vo filiálkach
Z hlavnej
cesty v Hrabovci po vchod do kostola je presne 100 schodov. 101. krok je už
vstupným krokom do nášho farského kostola, ktorý je najvyšší architektonický bod v obci.
P. Buchala musel zdolať tieto schody za každého počasia, za každého zdravotného
stavu počas obdobia 53 rokov takmer denne.
Isté
roky slúžil ako kantor aj vo filiálkach farnosti Hrabovec (Komárov,
Poliakovce), čiže napríklad v konkrétnu nedeľu alebo počas konkrétnemu
sviatku odohral a odspieval 3 omše po sebe.
Pán Buchala si aj zaspomínal, ako
mu komunisti vo funkciách vytýkali jeho kantorské pôsobenie pred rokom 1989. Po
ideologickej stránke to bol v tých časoch problém. Mladší čitatelia asi
len ťažko pochopia fakt, že musel mať „povolenie z podniku“, ktoré mu
umožňovalo hrať v kostole popri svojom štátnom zamestnaní. Námestník štátneho
podniku si ho aj predvolal „na koberček“ kvôli tomuto ideologicky nevhodnému
povolaniu kantora.
Za
svojej éry kantora sa vo farnosti Hrabovec vystriedali viacerí kňazi (vdp. Ján
Minarčík, vdp. Kamil Jankech, vdp. Andrej Štroncer, vdp. Ján Biroš, vdp. Pavol
Palša, vdp. Jozef Halčák, vdp. Marián Fencák, vdp. Jozef Haľko). Kňazi
prichádzali a odchádzali, kantor bol/je stále ten istý.
Pán Buchala za 53
rokov aktívneho hrania hral mnohým veriacim z našej obce/farnosti na ich
krste, prvom svätom prijímaní, birmovke, svadbe, pri krste ich detí, na svadbe
ich detí ..., ale ako to v živote býva, aj na pohrebe.
Malý – veľký človek
Tento
krátky profil o malom – veľkom človeku nemá ambíciu byť vedeckou prácou
o dlhoročnej kariére hraboveckého kantora. Je to len ľudské poďakovanie zo
strany nás, veriacich z obce/farnosti Hrabovec, tomuto charizmatickému
človeku za jeho 53 rokov obetavej služby. Keď som sa ho spýtal, či chce, aby
som uverejnil o ňom článok, povedal mi skromne: „Ňemuśi to byc, už jak chceš, no ... ja ňerad śe tak ukazujem ...“.
Pán
Buchala, my, veriaci farnosti Hrabovec, tvrdíme, že „muśi to byc“ a chceme Vám veľmi pekne poďakovať za obetu,
ktorú ste počas toľkých rokov prinášali a stále prinášate na úkor svojho voľného
času či vlastného zdravia. Bez Vás by atmosféra na omšiach bola iná, ste
súčasťou kultúrneho a duchovného koloritu našej obce i celej farnosti
Hrabovec. Určite je na Vás Vaša rodina právom hrdá! „O ľudí
sa treba zaujímať, kým žijú. Nie im potom nosiť kvety na hrob.“ (Marián
Varga).
Práve preto Vám teraz venujeme tento krátky článok. Prajeme Vám veľa
zdravia a síl do osobného, rodinného i kantorského života.
Určite
máte aj Vy, milí čitatelia, vo svojom okolí podobných malých – veľkých ľudí,
skutočné celebrity, ktoré majú nezastupiteľné miesto vo Vašej komunite. Sú to
vzory, zaslúžilí jedinci, ktorí niečo v živote dokázali v rôznych
oblastiach života spoločnosti. Neváhajte, dajte o nich vedieť. Minimálne
preto, že títo skromní ľudia si zaslúžia našu pozornosť. A určite aj
preto, že svojím životom dokážu inšpirovať ostatných ... – presne ako pán Ján
Buchala z Hrabovca, ktorému sme venovali tento text.