Július Zbyňovský nie je spokojný s polovicou zaočkovaných

 

 

Vrásky na čele v úrade nastali po krízovom období, ktoré priblížil takto: „Do 16. augusta sme sa držali veľmi dobre. Týždenne sme mali 4-6 ochorení. Následne začal ich počet stúpať. V jednom z folklórnych súborov pri výjazde najprv ochorelo trinásť ľudí, potom štyria. Pridalo sa sedem nakazených rodinných príslušníkov.

 

To sme už nemohli uhrať, aby sme zostali v zelenej farbe. Následne vznikol poplach, lebo matematickí analytici vypočítali, že Bardejov by mal byť až v červenom covid automate. Bolo to o dva stupne hore. Nebolo to tak, lebo zaradenie do farieb automatu upravuje Ministerstvo zdravotníctva a schvaľuje Vláda SR. Aj keď sme mali epidémiu, chorobnosť nebola vysoká. Nebola 50 nad sto tisíc, aby sme išli o dve farby vyššie. Bolo by to poznačilo aj susedné okresy. Aj Prešov pred návštevou pápeža by bol oranžový."

 

 

Aj z tejto, navonok banálnej situácie, sa dá poučiť. Nedá sa obchádzať množstvo nariadení a poučení z minulosti, ktoré budú platiť ešte dlhšie obdobie.

 

 

„Po veľmi dobrej situácií v lete ľudia stratili ostražitosť. Mnohí prestali dodržiavať opatrenia. Rúška stále treba nosiť, no a máme nízku zaočkovanosť. Aj v spomínanej malej epidémii sme zistili, že kto bol očkovaný, neochorel. Okrem jedného člena súboru, ktorý bol očkovaný jednou dávkou. Aj keď očkovanie nie je sto percentné, klinický priebeh u nich bol mierny. Aj preto situácia v bardejovskej nemocnici je dobrá. Veď v druhej vlne bolo hospitalizovaných viac ako 800 ľudí," pripomína Zbyňovský.

 

No je to taký zdvihnutý prst na začiatku školského roka. Základné aj stredné školy majú pokyny ako sa správať pri podozreniach, či nebodaj zjavných prípadoch ochorenia. Okresný epidemiológ Zbyňovský však varuje celé spoločenstvo.

 

 

„Infekciozita vírusu DELTA je veľmi vysoká. Ak to niekto donesie do kolektívu, tak je veľká pravdepodobnosť, že sa bude šíriť ďalej a masovejšie. Či v škole, alebo podnikoch buď jeden, alebo viac prípadov. Bude prerušené vyučovanie v triedach či práca. Už nie celoplošne.“ Július Zbyňovský v tomto období vrcholí životnú púť na RÚVZ. Bol poslancom a dvanásť rokov vedúcim odboru zdravotníctva PSK. Skúsenosti má na rozdávanie, lenže nastal čas odovzdať svoju profi robotu.

 

 

„Odchod na zaslúžený odpočinok beriem ako skutočnosť, že som sa dostal do tej rizikovej kategórie. Aj keď ide o vek. Vždy som sa snažil robiť prácu tak, aby som ľuďom pomohol. Prajem nielen sebe, ale aj aby sme všetci boli ostražití. Nechoďme do rizikových situácií. Aj ja by som ešte na dôchodku chcel byť prospešný.

 

V našom veku by sme sa mali vyhýbať nemocničnému lôžku. Kto sa tam dostane s touto chorobou, nastane vysoká pravdepodobnosť ďalších komplikácií. Aj mladú generáciu je treba poučovať argumentmi. Riešili sme tisíce ochorení, mali sme tisíce telefonátov. Vypočuli sme si osudy ľudí. Schytali sme aj nadávky. Aj o tom čo je ústavné. Tak som si ústavu preštudoval. Uisťujem, že žiadne práva ľuďom nie sú odoberané."

(19:22, J. Ščerbík)