Reforma zdravotníctva schválená, nemocnice sa podľa ministerstva rušiť nebudú
2690x
30. September 2021
Na optimalizáciu siete nemocníc sa pýtali aj v Bardejove
Poslankyňa NR SR diskutovala s riaditeľom bardejovskej nemocnice na viacero tém
Vláda včera 29.
septembra 2021 schválila reformu zdravotníctva. Nemocnice sa tak majú rozdeliť
na viacero úrovní. Prvé reálne zmeny v praxi sa začnú realizovať v roku 2024.
Podľa rezortu zdravotníctva ide o najväčšiu reformu za posledných 17 rokov.
Priniesť by mala menej zbytočných úmrtí, viac zachránených životov,
kvalitnejšie podmienky na prácu zdravotníkom a ich zastabilizovanie.
„Nemocnice budú mať
podľa úrovne stanovené, čo všetko musia vykonávať a aké na to musia spĺňať
podmienky, napríklad aké musia mať materiálno-technické vybavenie. Stanovia sa
aj maximálne čakacie lehoty a kritéria kvality, ktoré sa budú každoročne
vyhodnocovať a zverejňovať,“ vysvetlila Angelika Szalayová, koordinátorka pre
optimalizáciu siete nemocníc MZ SR.
Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, po
novom by mali nemocnice fungovať na piatich úrovniach, a to komunitná,
regionálna, komplexná, koncová a národná. Vzniknúť tak má zoptimalizovaná sieť
nemocníc. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) zdôraznilo, že bude ešte niekoľko
mesiacov pedantne vysvetľovať v teréne podstatu reformy a jej prospech pre
obyvateľov Slovenska. Nemocnice, ktoré budú v zozname, majú mať nárok na úhradu
z verejného zdravotného poistenia. Rezort pripomína, že prinesie menej
zbytočných úmrtí, viac zachránených životov či kvalitnejšie podmienky na prácu
zdravotníkom, čo prinesie potrebné zastabilizovanie zdravotníckeho personálu.
„Zdôrazňujem, že žiadna nemocnica sa rušiť nebude. Lôžka, ktoré pred pandémiou
zostávali nevyužité, sa budú transformovať v horizonte niekoľkých rokov na
základe veľmi presných analýz a dát na iný typ starostlivosti, ktorá dnes
mnohým pacientom chýba, a preto sa ťažko vracajú do svojho normálneho života,“
povedal minister zdravotníctva SR V. Lengvarský.
Odborári však s týmto postupom
nie sú stotožnení, zmeny, ktoré odobrila vláda, považujú za neodborný experiment na
pacientoch.
A čo okres Bardejov?
Táto téma bola takisto predmetom
minulotýždňovej návštevy predsedníčky Výboru pre zdravotníctvo Jany Bittó
Cigánikovej, ktorá diskutovala s riaditeľom bardejovskej nemocnice Mariánom
Petkom.
„My sme rokovali s pani
poslankyňou o koncepčnom fungovaní optimalizácie siete nemocníc. Ono sa to veľmi
zjednodušuje niektorými politikmi aj médiami, že ktorá nemocnica sa
zatvorí a ktorá sa nezatvorí. Ide o komplexný program. Niektoré nemocnice
majú prejsť na iný režim, niektoré budú musieť zvýšiť svoje kapacity. Otázkou
je, či na to majú priestory, personálne zabezpečenie, materiálno-technické
zabezpečenie. Hovorili sme s pani poslankyňou aj o tom, že tu počítame s nárastom
počtu chirurgických pacientov, ktorí vyžadujú hospitalizáciu – takého pacienta
nie je možné operovať jednodňovou zdravotnou starostlivosťou. Zároveň som
upozornil, že čo sa týka internistických chorôb, tak táto nemocnica nie je
momentálne pripravená, aby poňala ďalší okres, alebo ďalšie dva, ak by tu nebolo
malé interné oddelenie,“ zdôraznil riaditeľ bardejovskej nemocnice Marián Petko.
Vo Svidníku pokračujú v
boji za zachovanie regionálneho charakteru nemocnice
Téma optimalizácie siete
nemocníc je v regióne pod Duklou živšia viac ako kedykoľvek predtým. Vzhľadom
na fakt, že návrh optimalizácie siete nemocníc v rámci Slovenskej republiky
nezaručí dostupnosť zdravotnej starostlivosti v základnej spádovej oblasti
Nemocnice arm. gen. L. Svobodu Svidník, a.s. a naopak prehĺbi regionálne
rozdiely, požiadali členovia petičného výboru Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky o zachovanie regionálneho charakteru nemocnice s
poskytovaním akútnej zdravotnej starostlivosti aj formou petície.
V nej požadujú zachovať Nemocnicu arm. gen. L. Svobodu Svidník, a.s. s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti na úrovni regionálnej nemocnice, zastaviť proces
schvaľovania zákona o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, pri ktorom bola samospráva doteraz
vynechaná z akejkoľvek komunikácie počas príprav návrhu optimalizácie siete
nemocníc. neprehlbovať rozdiely medzi regiónmi.
Svidnícky okres, aj stropkovský
okres a medzilaborecký okres, každý jednotlivo, sú väčšie ako samotná
Bratislava, ale je nepredstaviteľné, aby v Bratislave bojovali o akútnu
nemocnicu. Je úlohou štátu nezvyšovať a neprehlbovať regionálne rozdiely –
naopak štát (a teda aj MZ SR ako subjekt, ktorý je regulátorom siete nemocníc)
má zabezpečovať stabilizáciu a rozvoj každého regiónu – tak ako to deklarujú
všetky zásadné dokumenty a volebné programy politických strán. urobiť analýzu
dopadu na regióny.
Jedným z kritérií kategorizácie nemocníc je spádovosť.
Spádovosť Nemocnice arm. gen. Ludvíka Svobodu vo Svidníku je 2,5 okresu –
Svidník, Stropkov a Medzilaborce s počtom obyvateľov cca 60 tisíc.
V prípade preradenia
nemocnice vo Svidníku do komunitnej úrovne 100 % obyvateľov okresu Stropkov a
87 % obyvateľov okresu Svidník nebude mať tento prístup po zohľadnení času
dojazdov do nemocnice zaručený. brať do úvahy fakt, že okresy Svidník a
Stropkov sú bez železničnej dopravy a chýba nám aj rýchlostná cesta. Je
nepredstaviteľné cestovať z tohto regiónu do nemocníc vzdialených niekoľko
desiatok kilometrov. Situáciu zhoršujú časté dopravné nehody a z toho
vyplývajúce blokácie dopravy, poveternostné podmienky a nie dostatočná
frekvencia autobusovej dopravy.