Podľa prieskumu sú pre lepší
život na Slovensku potrebné reformy
Momentálne sa naplno
rozbiehajú reformy
v troch kľúčových oblastiach: zdravotníctve, vzdelávaní
a justícii. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu v rámci
projektu Ako sa máte, Slovensko,
podľa ktorých 68 % ľudí na Slovensku súhlasí s tým, že
na to, aby sa na Slovensku žilo lepšie, sú potrebné
reformy.
Podľa výsledkov reprezentatívneho
prieskumu realizovaného v auguste 2021, za tri
najdôležitejšie oblasti, ktoré zabezpečia lepšiu budúcnosť
Slovensku, považujú ľudia zdravotníctvo, vzdelávanie a efektívne
fungovanie úradov, inštitúcií a verejnej správy. Až
76 % respondentov považuje za najdôležitejšie zdravotníctvo,
nasleduje vzdelávanie (65 %) a dobre fungujúci štát (64 %).
Zdravotníctvo
považujú ľudia na Slovensku za absolútnu top prioritu a jeho
rozvoj považujú za najdôležitejší pre lepšiu budúcnosť
Slovenska. Tri štvrtiny respondentov sa aktuálne bojí, či im
v nemocnici bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť.
Väčšina opýtaných nie je spokojná s úrovňou
starostlivosti, ktorú im poskytuje nemocnica v mieste ich
bydliska alebo blízkom okolí. Vo veci optimalizácie siete nemocníc
zatiaľ prevažujú nerozhodnutí. Takmer 44 % opýtaných sa však
vyjadrilo, že úplne alebo skôr súhlasí s tým, aby bolo na
Slovensku menej, ale kvalitnejších nemocníc.
Vysokú
nedôveru ľudí ukázal prieskum aj v prípade súdnictva.
Súdnictvo na Slovensku je v spoločnosti vnímané ako slabé a
nedôveryhodné. Súdom skôr alebo úplne nedôveruje 69,7 %
respondentov a viac ako dve tretiny obyvateľov (72,3 %) si myslí,
že ich rozhodnutia sú slabo zdôvodnené. Fyzická
blízkosť súdu sa ukazuje ako menej dôležitý faktor ako samotná
rýchlosť a kvalita rozhodovania. Zrozumiteľne odkomunikované
rozhodnutie je pre ľudí dôležitejšie ako výhra na súde. Pre
64,9 % respondentov sú pre kvalitné fungovanie súdov
najdôležitejší kvalifikovaní sudcovia.
Aj
vysoké školstvo má v očiach väčšiny populácie zlú povesť -
poskytuje nízku úroveň vzdelania (68,5 %), kvalita nedosahuje
európsku úroveň (54,6 %) a nenaučí absolventov zručnosti,
ktoré potrebujú pre svoju prácu (60,7 %). Mnohé aspekty kvality
hodnotia ešte negatívnejšie absolventi VŠ než je priemer
populácie. Pre ľudí je absolútne prijateľnejšia vyššia
kvalita na úkor počtu univerzít (52,9 %), a rovnako v úzadí je
pre obyvateľov aj blízkosť vysokej školy. Väčšina respondentov
by si priala, aby na Slovensku bola aspoň jedna špičková
univerzita európskej úrovne.
Novým
pomocníkom pre nemocnice má byť aplikácia e-lôžko
Aplikácia
má cieľ zefektívniť komunikáciu medzi Operačným strediskom
záchrannej zdravotnej služby SR a nemocnicami a lepšie nastaviť
proces hospitalizačného manažmentu pacientov. V prvom rade ma
slúžiť nemocniciam, ktoré vidia online na jednom mieste
jednoduchý a zrozumiteľný prehľad o kapacite lôžok na
jednotkách intenzívnej starostlivosti, dostupnosti umelej
pľúcnej ventilácie v danej nemocnici či celkovej obsadenosti
lôžok na oddeleniach.
Má byť užitočným pomocníkom aj pre
Operačné stredisko ZZS SR, ktoré si vie vopred nielen overiť
dostupnosť voľných lôžok v najbližšej nemocnici, ale aj
rezervovať lôžko ešte pred príchodom záchrannej zdravotnej
služby do nemocnice. Aplikácia obsahuje ďalšie užitočné
funkcionality, ktoré ocenia nielen zdravotníci v slovenských
nemocniciach, ale aj záchranári a dispečeri. Do
aplikácie sa jedinečným prihlasovacím kódom prihlasuje nemocnica
a aj dispečing. Nemocnice sú rozdelené podľa krajov. Následne
aplikácia rozdeľuje lôžka na voľné, obsadené, tzv. High-Flow,
JIS a rezervované dispečingom.
V Rakúsku
začala výstava Slovenských krojov
Ústredie
ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v spolupráci so Slovenským
inštitútom vo Viedni otvára 8. októbra na zámku Schloss Hof
jedinečnú výstavu s názvom Slovenské kroje – tvorivé synergie
(Slowakische Trachten – Kreative Synergien) v rámci Týždňa
slovenskej kultúry v Rakúsku. Zámerom projektu je ukázať
bohatstvo ľudového prejavu v oblasti krojovej tvorby a krojových
doplnkov zo zbierok ÚĽUV-u, predstaviť dokumentačnú a
zbierkotvornú činnosť, spoluprácu s ľudovými výrobcami a
dizajnérmi.
Výstava
je určená pre širokú verejnosť, ale osloví aj odborníkov.
Výber krojov a krojových súčiastok zohľadňuje regionálnu
diverzitu a upozorňuje na lokálne špecifiká. Týždeň slovenskej
kultúry v Rakúsku dáva priestor vyniknúť lokálnej kultúre
Slovenska a podporuje vzájomné partnerstvo s krajinou, ktorá je
nielen našim blízkym susedom, ale aj partnerom na poli rozvoja
kultúry a uchovávania nehmotného kultúrneho dedičstva. Výstava
bude prístupná verejnosti od 8. októbra do 1. novembra a následne
od 20. novembra do 15. decembra 2021 v otváracích
hodinách denne od 10:00 do 18:00 hod., kurátorom
výstavy je Silvia Fedorová.
Výstavu
Slovenské kroje – tvorivé synergie dopĺňa súčasná módna
tvorba inšpirovaná slovenským tradičným odevom z rúk návrhárok
Vivien Babicovej, Michaely Bednárovej, Ľubice Poncik a dvojice
Mateja a Veroniky Rabadovcov.
Menej
slovenskej hudby v súkromných rádiách
Súkromné rádiá by už nemali
mať povinnosť dodržať stanovený podiel slovenských pesničiek
vo vysielaní. Povinnosť má ostať len pre RTVS. Vyplýva to z
predloženého návrhu zákona o mediálnych službách a o zmene a
doplnení niektorých zákonov z dielne Ministerstva kultúry, ktorý
je v súčasnosti v pripomienkovom konaní.
Proti zmene, neodôvodnenej v
návrhu právneho predpisu, vznikla hromadná pripomienka, podporená
petíciou. Signatári žiadajú, aby do navrhovaného zákona bola
implementovaná súčasná právna úprava, podľa ktorej majú
súkromné rozhlasové stanice povinnosť zaradiť do vysielania
minimálne 25 percent domácej tvorby a RTVS 35 percent.
Pripomínajú,
že legislatívna zmena, ktorá kvóty pre slovenskú hudbu v rádiách
zaviedla od apríla 2016, bola motivovaná podporou slovenskej tvorby
ako súčasti kultúrneho dedičstva a odvíjala sa aj od prieskumov,
prezentujúcich vôľu poslucháčov počuť v rádiách viac
slovenských pesničiek. Poukazujú aj na štatistiky Slovenského
ochranného zväzu autorského (SOZA), podľa ktorých rástol po
zavedení kvót nielen podiel slovenskej hudby, ale aj zastúpenie
nových umelcov.
„Kým
v rokoch 2013-2015 boli v rozhlase používané diela v priemere 1
613 slovenských autorov, v troch rokoch po zavedení kvót ich počet
stúpol priemerne o 29 percent na 2082 slovenských hudobných
tvorcov,“ upozorňujú. Zvýšený podiel slovenskej hudby znamenal
i možnosť zvýšiť tantiémy pre autorov. Pripomínajú napokon,
že zavedenie kvót pre slovenskú hudbu obstálo aj pred Ústavným
súdom (ÚS), ktorý konštatoval rozumnosť úpravy v záujme
podpory národnej tvorby.
„ÚS
navyše zdôraznil, že nejde o unikátne prostriedky špecifické
len pre Slovenskú republiku, ale ide o prostriedky štandardne
využívané zákonodarcami v iných štátoch Európskej únie
(napr. Francúzsko, Írsko, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Maďarsko,
Dánsko, Chorvátsko),“ dodávajú autori pripomienky.
Podľa
najnovších informácií má však tento návrh ministerka kultúry
stiahnuť.
Európska komisia vyplatila
Slovensku 822,7 milióna eur
Európska komisia dnes vyplatila
Slovensku 822,7 milióna eur v rámci predbežného financovania
podľa Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti. Ide o 13 %
celkových finančných prostriedkov, ktoré má krajina pridelené v
rámci tohto mechanizmu. Sprístupnenie predbežného financovania
pomôže odštartovať kľúčové investičné a reformné opatrenia
uvedené v slovenskom pláne obnovy.
Slovensko má v rámci Mechanizmu
na podporu obnovy a odolnosti získať granty v celkovej výške
6,3 miliardy eur. Vyplatenie ďalších prostriedkov Komisia
schváli po zrealizovaní investícií a reforiem uvedených v
slovenskom pláne obnovy.
Dnešná platba nasleduje po
úspešnom zavŕšení prvej úverovej operácie v rámci nástroja
NextGenerationEU. Komisia plánuje získať do konca roka dlhodobé
finančné prostriedky v celkovej výške 80 miliárd eur, ktoré
doplnia krátkodobé poukážky EÚ na financovanie prvých platieb
plánovaných pre členské štáty v rámci programu
NextGenerationEU.
Prostredníctvom Mechanizmu na
podporu obnovy a odolnosti, najdôležitejšieho nástroja
NextGenerationEU, sa na podporu investícií a reforiem v celej EÚ
poskytne až 800 miliárd eur (v bežných cenách).
Slovenský plán je súčasťou bezprecedentnej koordinovanej reakcie
EÚ na krízu spôsobenú ochorením COVID-19. Jej cieľom je riešiť
spoločné európske výzvy, najmä zelenú a digitálnu
transformáciu, a posilniť súdržnosť jednotného trhu.
Podpora transformačných
investícií a reformných projektov
Z Mechanizmu na podporu obnovy a
odolnosti sa na Slovensku budú financovať opatrenia, ktoré zásadne
ovplyvnia slovenské hospodárstvo a spoločnosť. Ide napríklad o
tieto projekty:
Podpora zelenej
transformácie: Slovenský
plán počíta so sumou 528 miliónov eur na financovanie
rozsiahlej vlny rekonštrukcií budov, ktoré majú zlepšiť
energetickú a ekologickú hospodárnosť najmenej 30 000 bytových
jednotiek. Na podporu energetickej efektívnosti a inovačných
technológií na dekarbonizáciu priemyslu sa poskytne 368 miliónov
eur.
Podpora digitálnej
transformácie: V
pláne sa preinvestuje 102 miliónov eur na financovanie
energeticky účinného superpočítača, ktorý bude slúžiť
členom európskeho projektu vysokovýkonnej výpočtovej techniky,
a do siete digitálnych centier, ktoré budú pomáhať
digitalizovať podnikové procesy.
Posilnenie hospodárskej a
sociálnej odolnosti: Suma
1,2 miliardy eur z plánu je určená na zlepšenie
kvality a účinnosti služieb zdravotnej starostlivosti, a to aj
prostredníctvom rekonštrukcie existujúcich nemocníc a výstavby
nových.
(16:50, P. Goriščák, planobnovy, health.gov,
culture.gov, aktuality.sk,
ec.europa.eu)