Ťažké dni pre Prešovskú univerzitu, rozlúčila sa s tromi významnými osobnosťami

 

 

 

Vo veku 74 rokov (26.8.1947, Martin – 28.10.2021, Prešov) odišla do večnosti vzácna osobnosť doc. PhDr. Marta Bačová, CSc., ktorej profesijný život bol spätý s prešovskou Filozofickou fakultou Univerzity P. J. Šafárika, resp. Filozofickou fakultou Prešovskej univerzity v Prešove.

 

Po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave v študijných odboroch slovenský jazyk a pedagogika nastúpila na asistentské miesto na Katedru pedagogiky FF UPJŠ v Prešove.

 

Veľmi dôsledne pracovala so zodpovedným vzťahom ku kráse a vedeckosti odboru jej milovanej pedagogiky. Jej vedecké, publikačné a pedagogické aktivity boli predovšetkým smerované do oblasti všeobecnej didaktiky, vysokoškolskej didaktiky, didaktiky dospelých, pedagogickej diagnostiky a celoživotného vzdelávania. Okúzlená bola hlavne didaktikou, rozvoj ktorej vždy pozorne sledovala, a tým obohacovala seba, študentov a doktorandov. Toto jej didaktické okúzlenie pramenilo i z dôkladnej znalostí prác J.A. Komenského, ku ktorému ju priviedli hlavne jej prví vedúci katedier, a to doc. PhDr. F. Karšai, CSc. a prof. PhDr. A. Čuma, CSc.

 

Na filozofickej fakulte pôsobila vo funkcii vedúcej katedry pedagogiky a výchovy a vzdelávania dospelých, katedry pedagogiky, v r. 1994 – 1997 bola prodekankou pre vzdelávaciu činnosť (denné štúdium). V r. 1997 - 2000 bola podpredsedníčkou Akademického senátu FF PU a členkou pedagogickej komisie AS FF PU. Vykonávala aj funkciu členky redakčnej rady časopisu ACADEMIA.K rozvoju československej komeniológie prispela svojou činnosťou v pozícii tajomníčky Výboru komeniologickej sekcie pri Čsl. pedagogickej spoločnosti pri ČSAV, ktorá sa premietla do organizátorskej práce, editorskej činnosti, vedecko-výskumnej činnosti a popularizačných prednáškových aktivít pre učiteľov.

 

Srdcovou záležitosťou bol však pre doc. M. Bačovú priamy kontakt so študentmi. Silu jej dávali i talentovaní, usilovní študenti, ktorí si vážili jej prácu a entuziazmus, ako i najbližšie kolegyne a kolegovia.

 

 

 

V deň Sviatku všetkých svätých, v čase pietneho ticha a spomienok na najbližších zosnulých, univerzitu v rovnakej tichosti vo veku nedožitých 70 rokov nečakane opustila prof. PhDr. Mária Podhájecká, CSc. (* Prešov, 19. 7. 1952 – † Prešov, 1. 11. 2021).

 

Život pani profesorky bol od začiatku jej profesionálnej kariéry spojený s predškolskou edukáciou, ktorej zasvätila celý svoj pracovný život. Univerzita so smútkom konštatuje, že (nielen) akademickú pôdu Pedagogickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove opustila zanietená nestorka predškolskej pedagogiky na Slovensku, ktorej srdcu boli najbližšie najmä potreby tých najmenších a najbezbrannejších spomedzi nás, a to detí predškolského veku.

 

Rukami pani profesorky počas jej bohatej učiteľskej kariéry prešli mnohé generácie detí, ale aj študentov: či už ako učiteľky materskej školy, alebo ako vysokoškolskej pedagogičky a zároveň garantky študijného programu predškolskej pedagogiky, resp. garantky študijných predmetov predškolskej pedagogiky v III. stupni štúdia (PhD.). Významná bola nielen jej pedagogická, ale aj vedeckovýskumná a edičná činnosť, činnosť v redakčných radách a organizáciách slovenského i medzinárodného charakteru. Nie menej významnou súčasťou profesionálnej práce pani profesorky bola dlhoročná a intenzívna spolupráca so zahraničnými univerzitami.

 

 

2. novembra prijala univerzita smutnú správu o zosnutí vzácneho kolegu a priateľa prof. ThDr. Milana Gerku, CSc. vo veku 76 rokov (* Ortuťová, 6. 1. 1945 – † Prešov, 2. 11. 2021). Pán profesor sa zapísal do života svojich študentov nezmazateľnou stopou. Bol neustále pripravený im pomôcť s ich študentskými „peripetiami“. I keď bol rektorom Pravoslávneho kňazského seminára, jeho život bol stále prepojený s Pravoslávnou bohosloveckou fakultou.

 

Pán profesor započal svoju vedeckú činnosť ukončením magisterského štúdia v roku 1965. V rokoch 1965-1968 študoval ako ašpirant na Petrohradskej duchovnej akadémii, po absolvovaní ktorej získal kandidatúru.

 

Po tomto období začal aktívne pôsobiť na fakulte. Venoval sa exegéze Starého Zákona a Hebrejskému jazyku. Od externého pedagogického pracovníka 1970, odborného asistenta 1971-1978, špirituála PBF 1973, pokladníka PBF 1974 -1984, knihovníka, vedúceho jednotlivých katedier až po dekana fakulty. Aktívny bol aj v pastorácii: Kantor v Katedrálnom chráme sv. kniežaťa Alexandra Nevského v Prešove, 1968 – 1970, ekonóm Úradu eparchiálnej rady Pravoslávnej cirkvi v Prešove, 1969 - 1971. Bol duchovným správcom Pravoslávnej cirkevnej obce Závadka, 1972 - 1988, 1990 - po súčasnosť.

 

V roku 1991 - 1993 organizoval a spravoval Pravoslávnu cirkevnú obec Spišská Nová Ves. V rokoch 1994 - 1996 organizoval duchovný život pravoslávnych veriacich – reoptantov z Ukrajiny v obciach Topoľčany, Vozokany, Bánovce nad Bebravou, Tvrdomestice, Dežerice, Žitná Radiša, Ruskovce, Závada, Chlebovany, Detva, Nová Baňa, Holíč, Hontianské Moravce, Ružomberok, Revúca, Brezová pod Bradlom a Smolník. Bol kancelárom Úradu metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, dekanom pre okres Spišská Nová Ves a Gelnica, Levoča od roku 1998 po súčasnosť.

 

V roku 1998 založil Filantropiu Pravoslávnej cirkvi na Slovensku a následne sa stal jej riaditeľom. Bol tajomníkom a hovorcom Posvätnej synody Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku od roku 2001. Jeho aktívny modus vivendi je aj naďalej motivujúcim atribútom snahy meniť veci k lepšiemu.