Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (14.11.2021)

 

 

Medzikvartálne tempo rastu ponukových cien nehnuteľností na bývanie v 3. kvartáli 2021 spomalilo na 3,4 %. V porovnaní s minulým rokom sú ceny o 18,4 % vyššie. Ceny domov rastú naďalej rýchlejšie než ceny bytov. Medzikvartálne tempo rastu približne zodpovedná priemernému rastu od roku 2019 (3,2 %). Z historického pohľadu však ide o nadštandardné hodnoty, priemerné medzištvrťročné tempo rastu do roku 2019 predstavovalo 1,1 %.

 

Priemerná cena rezidenčných nehnuteľností vzrástla v 3. štvrťroku o 70 EUR/m2 a dosiahla úroveň 2122 EUR/m2. Rast cien domov už tretí štvrťrok za sebou prispieva k celkovej medziročnej zmene výraznejšie ako rast cien bytov. Priemerná cena bytov sa v 3. štvrťroku 2021 zvýšila na 2364 EUR/m2. Medzištvrťročné tempo rastu spomalilo na 2,9 % (v medziročnom porovnaní ide o rast 15,1 %). Najrýchlejšie rástli ceny 2-izbových a 4-izbových bytov, naopak najnižší rast evidujeme v prípade 5-izbových bytov.

 

 

Priemerná cena domov dosiahla úroveň 1684 EUR/m2, oproti predchádzajúcemu štvrťroku je o 6,6 % vyššia (26,1 % medziročne). Po netypicky vysokom raste cien nehnuteľností v predchádzajúcom štvrťroku sa v 3. kvartáli 2021 vraciame k rastu, ktorý je v optike posledných rokov priemerný (3,4 %). Rast cien nehnuteľností však zostáva rýchlejší, ako predpokladané tempo rastu miezd v 3. štvrťroku (0,9 %).

 

 

Nájomné v 3. štvrťroku v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástlo o 4,1 %. Nájomné bývanie chápeme ako alternatívu k bývaniu vo vlastnom - čím je nájomné bývanie lacnejšie, tým vyššia je relatívna cena bývania v zakúpenej nehnuteľnosti. Čistý prírastok úverov na nehnuteľnosti dosahuje aj v prvých dvoch mesiacoch 3. štvrťroku vysoko nadpriemerné hodnoty. Historické maximum bolo dosiahnuté v júni 2021, údaje za júl a august sú však naďalej mimoriadne vysoké. Výrazná aktivita na realitnom trhu tak naďalej pretrváva.

 

Priemerné ceny nehnuteľností v € za m2

 

 

Priemerné ceny nehnuteľností v € za m2 podľa krajov

 

 

 

Viac ako osem z desiatich Európanov (83 %) tvrdí, že kvalita života v ich regióne je dobrá s tvrdením sa stotožňujú aj respondenti z Bratislavského kraja (89 %) a celkovo obyvatelia Západného Slovenska (81 %). Na východe krajiny tvrdí 46 % obyvateľov, že kvalita života v regióne je zlá. Vyplýva to z prieskumu Eurobarometra, ktorý sa zameral na verejnú mienku v regiónoch EÚ.

 

Prieskumu sa zúčastnilo 1 207 respondentov z Bratislavského kraja a zo Západného, Stredného a Východného Slovenska. Viac ako sedem z desiatich respondentov z EÚ (71 %) uviedlo, že sú optimistickí, pokiaľ ide o budúcnosť ich regiónu. Slovenskí respondenti boli pesimistickejší a v najbližších dvanástich mesiacoch očakávajú zhoršenie kvality života na Západnom (48 %), Strednom (43 % i Východnom Slovensku (41 %) a stagnáciu v Bratislavskom kraji (45 %).

 

 

Odpovede slovenských respondentov sa líšia aj pri identifikácii najzávažnejších problémov, s ktorými sa v regiónoch stretávajú. Nezamestnanosť a hospodárska situácia trápia najmä Východné (62 %) a Stredné Slovensko (47 %) v Bratislavskom kraji patrí medzi problematické oblasti hlavne doprava (42 %). Respondenti zo všetkých slovenských regiónov zhodne zaradili medzi najväčšie problémy aj zdravie (BA 39 %, Z 50 %, S 43 %, V 27 %).

 

Dôvera v Európsku úniu sa vo všetkých skúmaných častiach Slovenska pohybuje nad polovicou, pričom európsky priemer je 61 % a približne polovica respondentov v regiónoch a 59 % opýtaných z Bratislavského kraja bolo spokojných s opatreniami, ktoré prijala Európska únia na boj proti pandémii koronavírusu. S podobným výsledkom ohodnotili opýtaní zo Slovenska aj efektivitu Európskej zelenej dohody alebo nástroja Next Generation EU. V rámci tohto bleskového prieskumu Eurobarometra sa v 194 regiónoch 27 členských štátov EÚ uskutočnili telefonické rozhovory so 62636 respondentmi.

 

 

Analytické centrum ministerstva spravodlivosti vo svojej najnovšej analýze posudzuje vplyvy novely Exekučného poriadku, ktorá je v praxi od roku 2017 a ktorá zásadne zreformovala exekučné konanie.

Analytická správa ukazuje ale aj nedostatky pri sledovaní exekučného konania. Nie sú dostupné viaceré údaje do 31. marca 2017. Nedajú sa preto porovnať dĺžky exekučných konaní pred novelou a po nej. Zároveň nie sú dostupné spoľahlivé údaje o vymožiteľnosti exekúcií, ani dáta na sledovanie dôvodov zastavenia exekúcií. Celú analytickú správu si môžete prečítať na webe Analytického centra Ministerstva spravodlivosti SR: https://web.ac-mssr.sk/analyzy/

(16:34, P. Goriščák, nbs.sk, slovakia.representation.ec.europa.eu, zmos.sk, justice.gov.sk)