Bardejovčania sa 17. novembra zišli na námestí, ocenili aj štyroch laureátov

 

 

 

Organizátori sa týmto ocenením snažia zviditeľňovať a posilňovať statočné a odvážne konania miestnych v prospech verejného záujmu. Občianska iniciatíva „Fortis – podporujeme občiansku statočnosť“ vznikla v Bardejove, aby poukazovala a vyzdvihovala činy miestnych ľudí, ktorí sa svojou odvahou a občianskou statočnosťou pričinili o obranu verejného záujmu a spravodlivosti, alebo sa nebáli poukázať na nekorektné praktiky pri výkone správy vecí verejných.

 

„Chceme pomáhať ľuďom byť občiansky odvážnymi a vnútorne slobodnými, pretože len vnútorne slobodný občan môže vonkajšiu slobodu, ktorú mu demokratické zriadenie umožňuje, využívať zmysluplne a na prospech sebe i ostatným,“ hovorí zástupca iniciatívy Jozef Jarina.

 

Ocenenia odovzdali pri pamätnej tabuli na Radničnom námestí č.5, kde kedysi sídlilo koordinačné centrum Verejnosti proti násiliu. Udalosť bola súčasťou viacdňového Festivalu slobody, ktoré organizujú miestne občianske združenia.

 

 

„Odvážne činy vyžadujú určité vystúpenie z komfortnej zóny. Týmto ocenením chceme miestnych inšpirovať, aby sa nebáli zastať spravodlivosti a nezatvárali oči tam, kde sa deje neprávosť,“ dopĺňa za organizátorov Jarina.

 

Na základe nominácií občanov a po ich vyhodnotení členmi občianskej iniciatívy získali ocenenie štyri osoby. Laureátmi prvého ročníka ocenenia „Za občiansku statočnosť a odvahu“ sú Marianna Varjanová a traja zamestnanci Bardejovskej televízie – Katarína Danková Romanová, Marta Mochnacká a Peter Reviľák. Ich príbehy sú súčasťou fotovýstavy ocenených spolu s autentickými fotografiami z bardejovského námestia z Novembra 1989.

 

Výstavu, ktorá potrvá do konca novembra, organizátori umiestnili priamo na bardejovskom námestí" pod 4 lipy". Festival slobody pokračuje ďalšími podujatiami v Kultúrno-komunitnom centre Bašta do 20. novembra.

 

 

Pracovníci Bardejovskej televízie upozornili na podozrenie z neoprávneného nakladania s verejnými financiami mesta. Vtedajší riaditeľ BTV si z účtu spoločnosti opakovane vyberal finančnú hotovosť na súkromné účely.

 

Zamestnanci BTV sa verejne dištancovali od neetického a protiprávneho konania vedenia spoločnosti, čelili napätej situácii na pracovisku a osočovaniu.

 

 

No napriek tomu, že riskovali svoj doterajší ustálený spôsob života a možnú stratu zamestnania, vyšli s „kožou na trh“ a rozhodli sa zastať spravodlivosti, novinárskej cti a verejného záujmu.

 

Tesne po komunálnych voľbách v roku 2018 dorazil do kancelárie staronového primátora mesta Bardejov list. V ňom ekonómka BTV Katarína Danková Romanová informovala o finančných machináciách riaditeľa BTV Štefana Hija, ktorý konal proti záujmom televízie tým, že si opakovane vyberal finančnú hotovosť na súkromné účely.

 

Romanová riaditeľa niekoľkokrát žiadala, aby finančné prostriedky vrátil. To sa občas stalo, no vrátené sumy boli nízke. Výbery pokračovali naďalej, až sa celková čiastka vyšplhala na sumu 7270 €. Zlom nastal, keď o neetickom konaní riaditeľa informovalakolegov. Tí ju v nepríjemnej situácii podporili a vzniknutú situáciu začali riešiť spoločne.

 

Požiadali riaditeľa, aby písomne potvrdil svoj dlh voči spoločnosti a vyberané peniaze vrátil k decembru 2018. Prehlásenie, v ktorom stálo, že uznáva svoj dlh a financie vráti, podpísal pred zamestnancami televízie. List, v ktorom o situácii v televízii informovali primátora, unikol do lokálnych médií a spôsobil rozruch nielen v očiach verejnosti, ale aj v mestskom zastupiteľstve.

 

 

Mestská televízia je totiž financovaná z daní Bardejovčanov. Správa z kontroly spoločnosti nezávislým audítorom však nezistila žiadne schodky hotovosti v pokladni. Rozdiel v pokladni počas účtovného obdobia nevznikol, lebo medzi časom vtedajší riaditeľ peniaze vrátil. Spravil tak však až po tom, čo vyšla celá kauza na povrch.

 

Poslanec mesta Milan Pilip podal podnet na prokuratúru, aby prípad prešetrili a počas zasadnutia mestského zastupiteľstva v januári 2019 ho verejne vyzval, aby zvážil odchod z funkcie. Od konania riaditeľa sa verejne dištancovali zamestnanci televízie – Marta Mochnacká a Peter Reviľák. Spolu s Romanovou pracovali niekoľko mesiacov v napätej atmosfére, čelili otázkam verejnosti a osočovaniu zo strany riaditeľa, že prehlásenie, ktoré pred nimi sám podpísal, sfalšovali.

 

Televízia tak strácala v očiach verejnosti kredit práve v čase, keď oslavovala 25. výročie svojej existencie. "Jedinou vecou potrebnou na to, aby zlo víťazilo, je nečinnosť slušných ľudí, ku ktorým sa hlásime aj my, redaktori Bardejovskej televízie. Povedať NIE takýmto praktikám neznamená z našej strany vzburu. Plne si uvedomujeme, že stáť na strane pravdy a cti si vyžaduje vyjsť s “kožou na trh”, vystúpiť z osobnej zóny komfortu a riskovať svoj ustálený životný štýl,“ vyhlásili Marta Mochnacká a Peter Reviľák počas tlačovej besedy.

 

Keďže konateľ spoločnosti BTS uhradil vzniknutú škodu pred podaním trestného oznámenia, vyšetrovateľ, okresná prokurátorka a nakoniec aj krajský prokurátor obvinenie zo sprenevery stiahli. Štefan Hij nie je riaditeľom BTV od marca 2019, no stále figuruje ako konateľ spoločnosti BTS.

 

Toho totiž odvoláva valné zhromaždenie, ktorým je jediná osoba, a to primátor mesta Boris Hanuščak. Príbeh je aktuálny k novembru 2021.

 

 

Je v slobodnom povolaní. Spolu s partnerom pracuje v turizme a zároveň ako projektová koordinátorka v oblasti spravodajských médií. Aktivistka, ktorá roky bojovala proti zahraničnej spoločnosti Alpine Oil &Gas a ich zámeru ťažiť v obci Smilno na severovýchode Slovenska ropu a zemný plyn.

 

 

Keďže nesúhlasila s tým, aby bolo takéto invazívne využívanie krajiny štátom povolené bez informovaného súhlasu obyvateľov obcí a prieskumné práce realizované bez povolenia vstupu na pozemky vlastníkov, verejne vystúpila proti arogancii ťažiarov a aktívne bránila vlastnícke práva miestnych napriek tomu, že čelila osočovaniu, tlakom, policajnému zadržaniu a množstvu priestupkových a súdnych konaní.

 

Keď sa na jar v roku 2015 Marianna Varjanová dozvedela, že v obciach Krivá Oľka, Ruská Poruba a Smilno sa budú realizovať vrty na preskúmanie zásob ropy a zemného plynu, spolu s hŕstkou miestnych zorganizovala petíciu, aby zistila, ako sa k prieskumu stavajú ľudia z obce. 54 percent obyvateľov Smilna bolo proti.

 

Štátu a samospráve vyčítali najmä nedostatočnú informovanosť a rozhodnutie bez súhlasu dotknutých obcí a obyvateľov, ktorému nepredchádzala odborná verejná diskusia. Mali obavy z devastácie životného prostredia a znečistenia spodných vôd pre plánované použitie technológie hydraulického štiepenia (tzv. frakovania). Ľudí postupne podporili niektorí starostovia, politici, zástupcovia cirkví a široké spektrum ochranárov. Petíciu proti ťažbe ropy na severovýchode Slovenska nakoniec podpísalo viac ako 10 000 ľudí.

 

Ťažiari obišli verejnú mienku, vytipovali si parcelu na ktorej chceli realizovať prieskumný vrt, potichu oslovili majiteľov a prenajali si ju. Prístupová cesta k miestu budúceho vrtu viedla cez súkromný pozemok so 170 spoluvlastníkmi, vrátane Marianny Varjanovej. Spoločnosť sa na používaní pozemku s vlastníkmi nedohodla, aj keď to štát určil ako podmienku pokračovania prieskumu.

 

 

Okresný súd v Bardejove im preto zakázal vstup na túto parcelu. Konflikt vyvrcholil v lete 2016, kedy napriek súdnemu zákazu spoločnosť Alpine Oil &Gas priviezla na parcelu vrtnú súpravu, na čo aktivisti reagovali blokádou cesty, aby zabránili ťažiarom v prechode na plošinu s ďalšou technikou. Pri protestoch bolo zranených niekoľko ľudí, samotnej Marianne Varjanovej pri jednom z incidentov poškodili osobné auto a zničili mobil.

 

Ministerstvo životného prostredia urobilo v súvislosti s udelenou licenciou na prieskumné vrty v spoločnosti Alpine Oil &Gas hĺbkovú kontrolu. Hoci tá oficiálne zistila iba drobné administratívne pochybenia, aktivisti naďalej trvali na dodržiavaní zákonov, rešpektovaní majetkových práv i práva ľudí rozhodovať o charaktere územia, v ktorom žijú.

 

Vytrvalou prácou sa im nakoniec podarilo zmeniť platnú legislatívu a dotlačiť ťažiarov k povinnosti úradného posúdenia vplyvu vrtov na životné prostredie. O toto posúdenie doteraz nepožiadali. Po piatich rokov konfliktov, súdov a fyzických stretov boli práce ťažiarov spomalené natoľko, že akcionári prieskumnej spoločnosti od svojho zámeru realizovať prieskumné vrty ustúpili.

 

Koncom roka 2019 spoločnosť Alpine Oil & Gas uviedla plánovaný vrtný priestor do pôvodného stavu a zo Smilna odišla. V auguste 2021 zmizlo z mapy posledné prieskumné územie na ropu a zemný plyn na severovýchode Slovenska. Príbeh je aktuálny k novembru 2021.