Aj keď jej život zmenil plány, z pódia si odniesla dvakrát zlato. Bardejovčanka Dagmar Liptáková ukázala v Maďarsku top formu

 

 

 

Tak úprimne, mňa viac zaujíma forma ako umiestnenie, samozrejme každý chce uspieť čo najlepšie, ale aj keď máte formu, veľa záleží od toho, kto sa vedľa vás postaví a ako to vidia rozhodcovia. Forma týždeň pred súťažou bola vcelku žalostná, keďže som mala covid-19, telo necvičením stratilo viac než by som chcela, ale bola som odhodlaná bojovať a urobiť všetko, aby to nebolo vidieť.

 

 

Išlo o pohárovú súťaž Night of champions, čo bola medzinárodná súťaž a tradične som išla v kategórii fitness figura open (bez vekového rozdielu) a fitness figura nad 35 rokov.

 

 

 

Začiatkom roka som bola v stave, kedy som o súťažení mohla iba snívať, ale ja rada svoje sny žijem, takže som prešla všetkými odporúčaniami v rýchlejšom tempe a mohla som reálne zvažovať návrat. Tu by som chcela poďakovať mojej fyzioterapeutke Ľudmile Turzovej za pooperačnú starostlivosť. Po dvoch rokoch som sa vrátila na pódium, ktoré nám bolo malé. Väčšinou sme boli 4-5 v kategórii, na MS nás bolo 12 a 14, takže konkurencia určite bola.

 

 

V Bukurešti boli majstrovstvá sveta, čo je vrcholná súťaž a aj výsledky sú inak hodnotené ako z pohárových súťaží. Ale súťaž v Maďarsku bola pocitovo veľmi príjemná, prostredie a atmosféra boli priam rodinné. Napriek tomu, že som nebola doma, s mnohými mám veľmi dobré vzťahy, čo sa odzrkadlilo aj na mojej pohode počas súťaže.

 

 

Na súťaži iba to, že moderátor moderoval v rodnom jazyku a slová, ktoré ja v maďarčine poznám, to neboli (smiech). Takže chvíľami som nevedela, čo mám robiť, čo spočiatku vyzeralo akoby som bola zabrzdená, ale potom som začala sledovať gestiku hlavnej rozhodkyne a samozrejme periférnym videním kontrolovala dievčatá vedľa seba. Čo sa týka Maďarska, nie je tam cítiť tak silný covid tlak, chvíľami máte pocit, že tam pandémia nie je. Opatrenia sú voľnejšie, nehovorím, že nie sú, ale sú dobrovoľné.

 

 

 

V týchto dňoch prebieha konzultácia s mojím trénerom, ktorá vyzerá asi tak, že ja mu poviem na čom chcem najviac zapracovať a keďže mu plne dôverujem, tak všetko ostatné nechávam na neho. Oddych si nedávam, mala som ho posledné dni až veľa a kvôli chrbtu to ani nejde. Začínam objemovú prípravu.

 

 

Tak v deň súťaže si doprajem naozaj všetko. Pokiaľ ma čaká ďalšia súťaž, tak nasledujúci deň som opäť v režime a popravde aj rada. Teraz som si nechala (s požehnaním trénera) týždeň bez počítania kcal, mám pocit, že si to zaslúži aj moje telo, aj moja hlava. Extra darčekmi sa neodmeňujem, ale ak je chuť na rozumný shopping, tak dôvod sa stále nájde (smiech).

 

 

Ja sa na sviatky nepripravujem, k nám prídu Vianoce, aj keď nemáme umyté okná. Takže som v podstate pripravená vždy na všetky sviatky, dôležité je, že budeme spolu ako rodina.

 

 

Tradične chodievame na štedrovečernú večeru k mojim rodičom, kde nechýba hubová mačanka, šalát a vyprážaný kapor, na konci niečo sladké, ako makové bobaľky, tie nesmú chýbať. Pamätám si, že to bol u mňa už strop obžerstva. Takže ja si tradične už niekoľko rokov nosím svoje fit verzie ako kapustová polievka, šalát z cottage cheese k tilapii (ryba). Pre niekoho nepochopiteľné, no pre mňa je to vec disciplíny.