Architekt Milo Olejár sa po rokoch vrátil do rodného mesta. Teraz chce pomáhať Bardejovu

 

 

Krátko po škole sa zúčastnil súťaže na riešenie dostavby sídliska Obrancov mieru v Bardejove, ktorú vyhral. Na začiatku svojej kariéry pracoval ako úradník na Mestskom úrade. Neskôr založil svoju architektonickú kanceláriu. Snaha naučiť sa jazyk, spoznať svet a nebyť limitovaný postsocialistickým vývojom v meste ho viedla k tomu, aby spolu s manželkou hľadal uplatnenie v kanadskom Ontáriu.

 

 

Do Bardejova sa vrátil po 20 rokoch úspešného pôsobenia v zahraničí. Svoje nadobudnuté skúsenosti chce teraz uplatniť práve tu a chce mestu pomôcť.

 

„S mestom som určite kontakt nestratil ani počas pôsobenia v zahraničí. Pravidelne som sa tu vracal a mal som tu rôzne aktivity. S kolegami sme robili rôzne konference a semináre na tému plánovania mesta, náš ateliér tu realizoval projekty,“ hovorí Milo Olejár.

 

Pri spomienkach na začiatky sa mu nechce veriť, že už ubehlo 20 rokov, keď po prílete do Toronta stál na letisku s manželkou so štyrmi kuframi a hŕbou spomienok zo Slovenska.

 

Na ceste naspäť sa vracali už štyria. Skúsenosti zo zahraničia Olejárovcom sa v zahraničí narodila dcéra a syn.

 

V Kanade prešiel od jednoduchých kresličských prác, cez prácu na vačších projektoch po samostatnú prácu architekta s vlastnou licenciou. K získaniu licencie architekta v Kanade viedla zložitá cesta uznania slovenského vzdelania a päťročná prax.

  

 

Napriek tomu jeho srdcovou záležitosťou ostáva Bardejov a vzťah k plánovaniu mesta. Každému by odporučil vidieť kus sveta, dáva to človeku určitý rozhľad.

 

„Kanada mi určite dala veľa, zanechali sme tam kus svojho života. Fakt je však taký, že väčšinu života som stále prežil v Bardejove a som s ním spätý. Chcem dopriať mojim deťom to, čo som zažil v meste sám a dúfam, že sa raz nebudú musieť vysťahovať za príležitosťami podobne ako tomu bolo u mňa. Som rád, že som našiel v Bardejove funkčný basketbalový klub, kde moja dcéra môže hrať,“ vysvetľuje Milo Olejár.

 

 

Poslaním stránky Bardejovízie.sk je zbierať, iniciovať, publikovať, propagovať a spoluvytvárať vízie pre Bardejov za participácie širokého okruhu Bardejovčanov z rôznych sfér.

 

„Už skôr som založil stránku, ktorej účelom bolo pracovať s víziami pre Bardejov. Organizovali sme konferencie o mestskom plánovaní, kde sa zúčastnili architekti zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Robili sme výstavy, diskusné fóra.“

 

Problém vidí v tom, že nie vždy je záujem načúvať takýmto aktivitám, tam, kde by to bolo užitočné. Aj preto možno niektoré aktivity čiastočne ustali. Po návrate vidí, že tieto činnosti majú stále zmysel a má pripravené pokračovanie.

 

 

 

K téme mesta poukazuje aj na to, že mesto síce opeknelo, ale neposkytuje svojim obyvateľom dostatok príležitosti na sebarealizáciu priamo v meste.

 

Milo Olejár hovorí: „Aj keď si to mnohí neuvedomujú, poctivé plánovanie mesta súvisí aj s prácou, či bývaním a vie vytvoriť príležitosti. Je to však dlhý proces a vyžaduje veľa trpezlivosti a disciplíny. Unáhlené rozhodnutia, ktoré môžu v krátkodobom horizonte priniesť rýchle body, nás môžu v dlhodobom horizonte pripraviť o veľké príležitosti. Najlepší príklad je areál bývalých kasárni. Rozhodnutie predať ho nám prinieslo do mestskej kasy rýchle peniaze, pripravilo nás však o kvalitné pozemky v centrálnej časti mesta, ktoré mohli reagovať na potreby mesta v oblasti nájomných bytov. Keď sa pozrieme naspať, koľko by tie pozemky stáli teraz, cítime, že rozhodnutie predať ich nebolo prezieravé.“

 

Architekt Milo Olejár chce ponúknuť to čo vie mestu, kde vyrástol. Foriem, ako sa dá pomôcť mestu, je veľa.

 

„Som rád, že sa môžem teraz naplno venovať aktivitám v meste a nadviazať na predchádzajúce konferencie, ktoré snáď určitým spôsobom vplývali aj na pozitívny rozvoj mesta. Samosprávy sú často len tak aktívne, ako sú aktívni občania. V prípravách vízii pre Bardejov vidím niečo, čo bude nie len zaujímavá činnosť z hľadiska profesného, ale v prípade realizácie niektorých z nich, môže mať pozitívny dopad na mnoho ľudí v meste,“ dodal na záver.