Fejtón: Letná brigáda v Bardejove

Fejtón: Letná brigáda

Keď si Dušan našiel po piatich rokoch ničnerobenia letnú brigádu, jeho otec otvoril šampus, matka napiekla koláče a meravý dedo Vavrinec, ktorý nevstal z postele od pádu socializmu sa náhle postavil a strelil mu facku so slovami: „No konečne, ty debil!“

Dušan totižto nie je človek, ktorý dokáže porobiť bársčo. Jeho rukami doteraz viacmenej prešli iba jeho vlastné telesné orgány a makovníky z večierky, ktoré tak miluje. I preto šiel v onen deň prosiť vicišpánov o pracovné miesto typu fyzicky a psychicky menej namáhavej pracovnej pozície ukladača chlórových tabliet do pisoárov na oddelení verejných mestských záchodov Bardejov-Sever. Dodnes kolujú zvesti, že ho prijali z ľútosti a apatie.

Človek si v duchu povie, že pri takej robote sa predsa nedá nikdy nič pokaziť. Ibaže Dušan je človek, ktorý dokáže posrať aj prvý deň v práci, dokonca aj keby tou prácou bolo leňošenie na záhrade. Niekedy pritom hrajú hlavnú úlohu nešťastné okolnosti, inokedy vrodená ľahkomyseľnosť a niekedy ... hm, povedzme slušne, pribrzdenosť. Do práce si teda v onen prvý osudový deň Dušan obliekol tatove monterky s dvoma kapsami na praktické uloženie drobných vecí.

Potom, ako zjedol na raňajky makovník, mu mama do ľavého vrecka schovala balenie cukríkov Mentos „na neskôr“ sťaby desiatu. Chlórové tablety, ktoré tvoria gro jeho práce, sa schovali v pravom vrecku. A tu nastal kameň úrazu. Dušan totiž od nepamäti nevie, kde je naľavo a kde napravo. Keď vychovávateľka v škôlke nakázala deťom vykonať v rámci didakticko-náučnej hry „Supervojak“ hromadný obrat vľavo bok, Dušan sa potočil ako hlísta v čreve a pováľal zo štyroch spolužiačikov.

A tak sa stalo to, čo nikto nečakal a čakal zároveň. Dušan v zápale trudnomyseľnosti zamenil pri výkone svojej práce tablety z pravého vrecka za tablety z ľavého vrecka a skrátka nechal kompletne vyšumieť a vykypieť verejné hajzle. Celé mesto, celé sídliská, každý túto apokalypsu v onen osudový deň pocítil. Prívalová vlna záchodovej tsunami zaliala Vinbarg, na Moliterke postarší občania plávali v spláškach kraula. Kým na Družbe deti čakali s doskami v rukách na druhú prívalovú vlnu, na opačnej strane mesta si to deťúrence rezali na klzákoch dole Dubovkou. Zrazu celé mesto ožilo. Už nikto nemal dôvod tvrdiť, že sa mu žije na hovno. Všetci sme na tom boli zrazu rovnako. A Dušan? I keď sa v práci opäť raz neuplatnil, srdce večne sklamaného deda Vavrinca predsa len potešil. Prívalová vlna z Ťačevskej mu totiž vniesla do postele 80 ročnú mladuchu.

http://ahoj.tv/clanok/fejton_arpadove_prazdniny.html

Čítajte tiež

(13:25, Gymoš)