Pavol Goriščák: Správy a zaujímavosti (12.1.2022)

 

 

Podľa kontrolórov NKÚ Slovensko nie je pripravené na riešenie sucha natoľko, aby dokázalo eliminovať hrozby pre životné prostredie i celú spoločnosť. Chýba systém indikátorov na sledovanie situácie a komplexné riešenie v podobe ucelenej stratégie. Najvyšší kontrolný úrad SR sa pri výkonnostnej kontrole zameral na roky 2018 až 2020 a zistil, že samotný manažment sucha nie je koordinovaný orgánom so silným mandátom od vlády.

 

Hrozí tak, že štát nenaplní všetky ciele, ku ktorým sa prihlásil v rámci celosvetovej Agendy 2030, programe trvalo udržateľného rozvoja spoločnosti. Sucho ako celosvetový prírodný fenomén sa na rozdiel od iných prírodných katastrof vyvíja pomaly a dlhodobo.

 

V roku 2050 by podľa Svetovej meteorologickej organizácie mohlo mať problém s prístupom k pitnej vode viac ako päť miliárd ľudí. Za ostatných 20 rokov sa počet suchých dní zvýšil takmer o tretinu. Kontrolóri sa prioritne zamerali na nastavenie a implementáciu národnej stratégie v tejto oblasti, ale aj na zabezpečenie financovania opatrení a riadenie politiky manažmentu sucha.

 

Najpozitívnejšou zmenou za ostatné dva roky je skutočnosť, že zodpovedné štátne inštitúcie začali modelovať akčné plány zamerané na príčiny a nie už len na dopady sucha. Kontrola NKÚ ukázala, že Slovensko v súčasnosti nemá vypracovanú stratégiu manažmentu sucha, i keď rezort životného prostredia považoval viaceré dokumenty pre oblasť sucha za strategické.

 

Problematika sucha v nich však nie je riešená komplexne a systémovo. Sucho bolo po prvý raz označené za významný vodohospodársky problém vo Vodnom pláne Slovenska na roky 2021 až 2027. Podľa „Metodickej príručky pre prípravu plánov manažmentu sucha“ by sa mala vytvoriť politika pre problematiku sucha založená na riadení rizík, a tiež stratégia na jej realizáciu. Strategický dokument by mal byť pripravený ako rámcový dokument obsahujúci hlavné zásady politiky pre problematiku sucha spolu so všeobecným plánom na jej realizáciu, vrátane všetkých potrebných krokov na vypracovanie plánu manažmentu sucha.

 

 

Základom pre hodnotenie sucha a prijímanie adekvátnych opatrení je vyhodnotenie významných období sucha, ktoré sa vyskytli v minulosti. Ako však NKÚ zistil, rezort životného prostredia napriek tomu, že mal k dispozícii množstvo dát, nespracovával ich a nevyhodnocoval komplexne historický výskyt sucha, kvôli čomu absentuje aj vyhodnotenie rizika sucha.

 

Taktiež neboli identifikované oblasti s potenciálnym ohrozením výskytu sucha, čo je zase významným predpokladom pre nastavenie účinných opatrení na jeho zvládanie. Rovnako nebol stanovený kompletný a jednotný systém indikátorov sucha vytvorený kombináciou všetkých typov sucha (meteorologické, hydrologické, poľnohospodárske, sociálno-ekonomické).

 

Zber a vyhodnocovanie údajov je dôležitý aj z hľadiska budovania systému včasného varovania, ktorý bol na Slovensku zavedený len čiastočne.

 

Konkrétnym výstupom vyhodnotenia historického výskytu sucha je identifikácia oblastí s najväčším potenciálnym rizikom výskytu sucha, ktorý je jedným z hlavných podkladov pre návrh a prioritizáciu opatrení na zmiernenie účinkov sucha.

 

 

To, že rezort životného prostredia nevyhodnocoval naakumulované dáta, prispelo k tomu, že opatrenia prijaté na zvládanie sucha, ako napríklad podpora realizácie obnovy biodiverzity a ekosystémov, vodozádržné opatrenia, obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy spôsobom minimalizujúcim pôdnu eróziu a zhutnenie pôd, smerovali do celého územia Slovenska a nie do oblastí, ktoré sú suchom najviac ohrozené. Ministerstvo nevyhodnocovalo prijaté opatrenia z hľadiska ich dopadu na sucho a nemalo ani prehľad o ich financovaní.

 

Vzhľadom na zistené najvyššia kontrolná inštitúcia odporúča, aby politiku manažmentu sucha koordinoval orgán štátu so silným mandátom vlády, ktorým má byť rezort životného prostredia. V prípade uprednostňovania vlastných sektorových zámerov zainteresovaných subjektov budú prijímané opatrenia len neefektívnym vynakladaním finančných prostriedkov na presadzovanie lokálnych záujmov.

 

 

Vďaka navýšeniu Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP) z protikrízového balíka REACT-EU bude viac peňazí na znižovanie energetickej náročnosti bytových domov. Bolo vyčlenených 47,8 milióna na podporu komplexnej aj čiastkovej obnovy bytových domov po celom Slovensku, a to aj na území Bratislavského kraja.

 

Podpora na obnovu bytových domov bude poskytnutá prostredníctvom dlhodobých zvýhodnených úverov vlastníkom bytov a nebytových priestorov a to s dobou splácania až 20 rokov. Vďaka financiám z programu IROP budú podporené tieto aktivity: zlepšovanie tepelno-technických vlastností stavebných konštrukcií bytových domov (zateplenie obvodových stien a strechy, výmena okien) modernizácia vykurovacích systémov vrátane rozvodov a hydraulického vyregulovania, inštalácie termoregulačných ventilov, inštalácia systémov merania a riadenia/merače spotreby tepla za účelom zníženia spotreby energie modernizácia osvetlenia za účelom zníženia spotreby energie modernizácia výťahov za účelom zníženia spotreby energie odstránenie systémových porúch bytových domov zateplením za účelom zníženia spotreby energie.

 

 

Doteraz bolo možné z eurofondov financovať len komplexnú obnovu bytových domov a projekty tak museli zahŕňať všetkých päť aktivít. Po novom už nové projekty nemusia povinne kombinovať tri z piatich aktivít potrebných na komplexnú obnovu. Postačujúca bude tak aj čiastková obnova. Oprávnené obdobie na poskytnutie úverov je do 31.12.2023, pričom prvé úvery budú poskytnuté ešte tento rok.

 

Podmienky poskytnutia podpory, ako aj ďalšie informácie sa nachádzajú na internetovej stránke Štátneho fondu rozvoja bývania www.sfrb.sk. Výška úrokovej sadzby sa odvíja od typu účelu úverovej podpory a je v rozpätí 0 % – 2%. Doteraz boli z programu IROP poskytnuté Štátnemu fondu rozvoja bývania finančné prostriedky vo výške takmer 171 miliónov eur, ktoré sa využili na pokrytie 582 úverov. Do konca minulého roka sa vďaka tomu zlepšila energetická trieda vyše 8 100 domácnostiam a ročná úspora na energiách predstavuje 23 000 kWh.

 

Odhadované ročné zníženie emisií skleníkových plynov v dôsledku komplexnej obnovy za rok je na týchto domácnostiach vyše 8 100 ton CO2. Opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti bytových domov a verejných budov priamo prispievajú k plneniu hlavných cieľov stratégie Európa 2020, a to: znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % (resp. až o 30 % pokiaľ k tomu budú vytvorené podmienky) v porovnaní s rokom 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie v konečnej spotrebe energie na 20 %, zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.

 

 

Európska komisia, Európsky parlament a Rada dosiahli dohodu, že rok 2022 vyhlásia za Európsky rok mládeže. Počas celého roka 2022 Komisia bude koordinovať širokú škálu činností v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom, členskými štátmi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, mládežníckymi organizáciami a samotnými mladými ľuďmi. Iniciatívy Európskeho roku mládeže získajú podporu vo výške 8 miliónov eur z programu Erasmus+ a Európskeho zboru solidarity.

 

Toto financovanie bude pochádzať z dodatočných rozpočtových prostriedkov na rok 2022, ktoré rozpočtový orgán pridelil na Európsky rok mládeže. K dosiahnutiu cieľov a činností tohto európskeho roka výrazne prispejú aj ďalšie programy a nástroje EÚ. Mladí Európania budú mať veľa príležitostí získať vedomosti, zručnosti a kompetencie na podporu ich profesionálneho rozvoja a podieľať sa ako občania na formovaní budúcnosti Európy.

 

 

S cieľom oceniť, podporiť a zapojiť mladých ľudí do všetkých oblastí budú v Európskom roku mládeže sledovať štyri ciele: obnoviť dobré vyhliadky pre mladých ľudí, najmä napraviť negatívne účinky pandémie COVID-19, ktoré ich zasiahla, a ukázať príležitosti, ktoré zelená a digitálna transformácia a iné politiky EÚ ponúkajú mladým ľuďom a spoločnosti ako celku; pomáhať mladým ľuďom, najmä tým, ktorí majú menej príležitostí, pochádzajúcich z rôzneho znevýhodneného prostredia alebo patriacich k mimoriadne zraniteľným a marginalizovaným sociálnym skupinám, získať primerané znalosti a kompetencie (napríklad prostredníctvom práce s mladými ľuďmi), aby sa mohli stať aktívnymi a angažovanými občanmi, inšpirovaný európskym pocitom spolupatričnosti; Pomáhať mladým ľuďom dozvedieť sa viac o rôznych príležitostiach, ktoré majú k dispozícii, a aktívne podporovať ich príležitosti na úrovni EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom podporiť ich osobný, sociálny a profesionálny rozvoj a ekonomickú situáciu.

 

Začlenenie mládežníckej politiky do všetkých príslušných politík Únie v súlade so stratégiou EÚ pre mládež na roky 2019 – 2027 s cieľom podporiť začlenenie hľadiska mládeže do tvorby politiky na všetkých úrovniach.

 

Všetky tieto činnosti a príležitosti na zapojenie by sa mali mať trvalý vplyv a mali by byť výsledkom, ktorý bude trvať dlho po roku 2022. Zatiaľ čo existujúce programy EÚ pre mládež, ako je Erasmus+ a Európsky zbor solidarity, budú samozrejme zohrávať kľúčovú úlohu pri implementácii a financovaní akcií, Európsky rok mládeže je navrhnutý tak, aby bol medziodvetvový a staval na všetkých politikách EÚ.

 

Očakáva sa, že počas európskeho roka bude spustených niekoľko hlavných iniciatív pokrývajúcich rôzne oblasti politiky, napríklad nová iniciatíva ALMA (nový program EÚ na pomoc mladým ľuďom nájsť si prácu v zahraničí).

(19:55, Pavol Goriščák, nku.gov.sk, mirri.gov.sk, european-union.europa.eu, zmos.sk)