Drahému don Luigimu

1775x
30. Január 2022
Drahému don Luigimu
 
„Non omnis moriar!“ („Nezomriem celý!“) Slová, ktoré nám don Luigi, ako sme ho všetci zvykli volať, často pripomínal. Náš drahý salezián don Luigi v sobotu 6. 11. 2021 opustil našu saleziánsku rodinu v Bardejove, no my veríme, že na nás už zhora dáva pozor a oroduje za nás pri Pánovi.
 
Zanechal v našich srdciach veľkú stopu, preto si chceme aj takouto formou pripomenúť jeho plnohodnotný život a zaspomínať si na zážitky, ktoré sme s ním prežili.
 
Alojz Ondrejka sa narodil 27. 1. 1931 na Hornej Nitre v dedine, ktorá je dnes už súčasťou mesta Nováky. Mal štyroch súrodencov. Vyrastal v kresťanskej rodine a už v útlom veku pocítil túžbu byť kňazom.
 
Po skončení základnej ľudovej školy študoval na gymnáziu v Prievidzi. Ako kvintán bol prijatý do saleziánskeho ašpirantátu v Šaštíne a o rok do noviciátu v Hronskom sv. Beňadiku.
 
V roku 1948 zložil prvé rehoľné sľuby a odišiel do postnoviciátu v Hodoch pri Galante, ktorý bol neskôr presťahovaný do Šaštína. Jeho cestu k životnému povolaniu prerušila Bartolomejská noc a tzv. “Akcia K“. Ocitol sa v koncentračnom tábore v Podolínci a o nejaký čas na preškoľovacích akciách v Kostolnej pri Trenčíne a potom v Pezinku.
 
 
Po návrate domov ukončil maturitou strednú školu v Prievidzi. Následne začal študovať odbor matematika a deskriptíva na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a popritom filozofiu ako prípravu na teológiu.
 
V roku 1951 utiekol do Talianska, aby mohol dokončiť filozofické štúdiá. Ako asistent pôsobil v Ivrei a Turíne. V roku 1954 zložil ako rehoľník večné rehoľné sľuby a v roku 1959 bol vysvätený za kňaza.
 
Následne pôsobil v saleziánskom ústave pri katakombách sv. Kalixta v Ríme, kde pomáhal pri založení Malého slovenského seminára, z ktorého onedlho vznikol Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda. Podieľal sa na redakčnej, prekladateľskej a vydavateľskej činnosti a pôsobil aj ako pedagóg i ekonóm. Po 30 rokoch v Taliansku sa stal misionárom vo Švajčiarsku, kde sa okrem pastoračnej činnosti venoval aj distribúcii náboženskej literatúry na Slovensko.
 
V roku 1997 sa vrátil na Slovensko a po ročnom pôsobení v Petržalke prišiel do Bardejova. Po 23 rokoch pôsobenia v bardejovskej komunite odišiel 6. 11. 2021 do večnosti.
 
 
Na don Luigiho majú mnohí z nás nezabudnuteľné spomienky, ktoré sme mali príležitosť zvečniť aj v kondolenčnej knihe:
 
František “Hejo“ Tkáč: „Don Luigi, človek živej viery, ktorý žil odkaz a charizmu svätého Jána Bosca až do konca. Nezabudnem na basketbal či ping-pong ešte v oratku na Kellerovej a vždy milý rozhovor kedykoľvek a kdekoľvek sme sa stretli. Aj keď nevládal, vždy mal pripravené nejaké pohotové slovo povzbudenia. Telom starý, no duchom a srdcom navždy mladý. Svätec dnešnej doby. Nikto nie je nahraditeľný a vy, don Luigi, tu budete navždy chýbať. Orodujte za nás v nebi a dovidenia.“
 
Lucia C.: „Drahý don Luigi, ďakujem vám za krásny príklad svätosti, dobroty, lásky, láskavosti, vľúdnosti. Vždy, keď som vás stretla v oratku, vaša radosť zo stretnutia so mnou bola taká, že som pri vás mala pocit, že čakáte len na mňa. Vďaka za každé prijatie, za povzbudenia k odvahe. Corragio! Vaša odvaha žiť pre druhých pre mňa ostane navždy inšpiráciou. Krásne stretnutie v nebi prajem, myslite aj na mňa, prosím, a orodujte.“
 
Sebastián Grega-Jakub: „Bol to oddaný služobník, ktorý videl Boha v nás všetkých. Dal nám veľké svedectvo pokory, lásky, oddanosti a chuti do života. A tým všetkým nám ukazoval cestu k svätosti. Vďaka za všetko, don Luigi.“
 
Katarína Kaščáková: „Don Luigi, vzácny človek, ktorý navždy ostane v našich srdciach. Ďakujeme za všetku tú lásku, ktorou ste nás a naše deti zahŕňali na mamičkovských stretkách. Budete nám veľmi chýbať. Odpočívajte v pokoji.“
 
Peter Šinaľ: „Vďaka Bohu za vašu prítomnosť v našom meste, za vašu prítomnosť pre mamičky, detičky a všetkých, ktorí to potrebovali.“
 
Michaela Ištoňová: „Keď si spomínam na chvíle prežité s don Luigim, tlačia sa mi slzy do očí, ale aj úsmev na perách. Bol to úžasný človek s veľkým Č, ktorý bol odovzdaný svojmu povolaniu telom aj dušou. Pre mladých. To bolo cítiť z jeho činov a skutkov. Bol tu stále pre nás, či na ihrisku s chuťou zahrať si futbal, či pri biliarde nadšený pre hru s deťmi alebo ping-pong, ktorý ho veľmi bavil. Aj keď nebol v oratku žiaden animátor, bol tu pre tie deti on, no nie len pre deti, ale aj pre nás animátorov ako vzor nášho povolania slúžiť mladým. Mám od neho veľký príklad a vzor ako byť oddaný svojmu povolaniu, v ktorom som. Ďakujem vám, don Luigi.“
 
Silvia Demská: „Raz ste pri sv. omši povedali slová, ktoré ostali hlboko v mojom srdci: Keby ľudia vedeli, aký zázrak sa tu koná, tieto lavice by neboli prázdne. Vďaka, otec Luigi, že ste mi pomohli viac si uvedomiť hodnotu sv. omše a vážiť si tento dar. Ste nám veľkým vzorom. Orodujte za nás v nebi.“
 
Don Luigi, ďakujeme za všetko, čo ste pre nás urobili a čím ste pre nás boli. Nikdy na vás nezabudneme. Nezabúdajte ani vy na nás.
(17:48, Lenka Rimárová, POBAVI)
Diskusia
Pridať komentár