Pripomenuli si 80. výročie prvého transportu, pomáhajú ukrajinským utečencom

 

 

Práve 25. marca 1942 odišiel z popradskej železničnej stanice vlak s tisíckou mladými dievčat v dobytčích vagónoch. Smeroval do tábora Auschwitz-Birkenau.

 

Domov sa z neho vrátili iba zhruba dve desiatky z nich, ktoré v hrozných podmienkach strávili, až do oslobodenia, tri a pol roka.

 

Túto historickú udalosť si už v predstihu, v stredu 23. marca, pripomenuli priamo na mieste, odkiaľ prvý transport vyrazil, aj členovia prešovskej Židovskej náboženskej obce.

 

 

Ako každý rok sa zastavili na popradskom židovskom cintoríne a následne pri spomienkovej tabuli na železničnej stanici položili vence, zapálili sviečky a pomodlili sa modlitbu na pamiatku obetí holokaustu.

 

Zároveň svoju návštevu spojili aj s akciou Podtatranského múzea v Poprade pod názvom „Susedia, na ktorých sme nezabudli“, ktorú pripravila Stredná odborná škola hotelová Vysoké Tatry.

 

Práve jej učiteľ Vladimír Andraš dlhodobo mapuje históriu vtedajších udalostí a osudy pozostalých po židovských obetiach 2. svetovej vojny . K tomu, aby sa na tieto historické udalosti nezabudlo, dlhodobo vedie viacero generácií svojich študentov. Práve jeho súčasní študenti si pre širokú verejnosť pripravili prezentáciu svojich poznatkov zo židovských dejín Popradu vojnového obdobia.

 

 

Pripomenul im ich aj tajomník ŽNO Prešov Peter Chudý, ktorý je jedným z dvojice pozostalých detí po zhruba 20-ke vtedy mladých žien, ktorým sa z prvého transportu podarilo pobyt v koncentračnom tábore prežiť.

 

„Medzi mladými židovskými dievčatami, ktoré odviedli do tábora, bola aj moja mama, vtedy 16-ročná Klára Lustbaderová. V Prešove chodila na Evanjelické gymnázium a zo dňa na deň musela ako prvá z rodiny opustiť domov, vraj na práce, do koncentračného tábora. Bola jednou z mála tých, ktoré to prežili. Ale jej ďalší život po vojne nebol dobrý, pretože sa už v podstate nikdy z toho koncentračného tábora nespamätala,“ zaspomínal si Chudý.

 

 

Mama totiž o tom, čo za múrmi koncentráku prežila, nikdy nehovorila. Chudý prítomnú verejnosť a mladých študentov vo svojom príhovore poprosil o jediné.

 

„Aby nezabúdali na tieto udalosti, pretože už ja som jeden z posledných žijúcich potomkov dievčat, ktorým sa podarilo vrátiť sa z koncentračného tábora. Zajtra opäť zapálime na popradskej stanici sviečku aj s druhou takouto pozostalou, s ktorou sme už poslední dvaja pozostalí po prvom transporte na Slovensku,“ uviedol tajomník ŽNO.

 

Symbolicky tak, ako počas vojny mnohí Slováci pomáhali Židom, sa podľa Chudého aktuálne práve členovia prešovskej ŽNO starajú o utečencov z vojnou zmietanej Ukrajiny.

 

V priestoroch Komunitného centra ŽNO im ihneď po vypuknutí vojnového konfliktu vytvorili miesto na dočasné ubytovanie s kapacitou pre 10 osôb. Prioritne sú určené pre matky s deťmi. Ako informovala predsedníčka ŽNO Prešov Margita Eckhausová, doteraz poskytli jednorazovú materiálnu a potravinovú pomoc viac ako dvom desiatkam utečencov. S prechodným ubytovaním pomohli štyrom rodinám.

 

Aktuálne je v centre ubytovaných sedem ľudí z dvoch rodín v príbuzenskom vzťahu. „Denne sa o ubytovaných ukrajinských utečencov starajú naši šiesti dobrovoľníci, členovia ŽNO zväčša v dôchodkovom veku. Trávia s nimi nielen čas, ale sprevádzajú ich pri vybavovaní potrebnej úradnej dokumentácie, škôl pre deti a zabezpečili už aj prácu pre dospelých,“ vymenovala Eckhausová.

 

Dodala, že pomoc, s menšou podporou od Ústredia ŽNO, financujú prevažne z vlastných zdrojov. „Je to v rámci možnosti našej obce, ktorá má v ôsmich okresoch, v ktorých pôsobí, spolu 47 členov. Rôznym materiálom utečencom pomohli aj rôzni darcovia, za čo im patrí naše poďakovanie,“ uviedla predsedníčka ŽNO Prešov.

(16:16, TS)