V Bardejove vyrástol rad skvelých futbalistov, pozrite si, v ktorých kluboch pôsobia

 

 

Tí najtalentovanejší však často uviaznu v hľadáčiku väčších a bohatších a tak mladí futbalisti svoj materský klub opúšťajú. Na to, prečo z Bardejova odišli, na čo najradšej spomínajú, ako sa im darí v ich súčasných kluboch a aké sú ich plány do budúcnosti sme sa niekoľkých bardejovských odchovancov opýtali.

 

 

Do Bardejova som prišiel, keď som mal 10 - 11 rokov a najväčšiu časť môjho bardejovského života, zhruba 3-4 roky, ma trénoval pán Steranka. Dal mi toho veľa. Najviac po technickej stránke, keďže ma trénoval asi tie najdôležitejšie roky, kde sa futbalista toho najviac naučí. Ďalej má trénovali tréneri Kurty a Želinský. Tí ma futbalovo viedli vo vyšších ročníkoch.

 

 

Tam sme už začínali hrávať súťaže na výsledky. Spoluhráčov som mal výborných. Boli sme dobrá partia, zažili sme spolu veľa úspechov. Posledné dva roky som už hrával pravidelne so staršími, ktorí mi toho tiež veľa dali. Ovplyvnilo ma určite to, že posledný polrok v Partizáne som bol prevažne zranený a ochabla nejaká tá motivácia.

 

Keď prišla znova ponuka zo Žiliny, tak po rozhovore s otcom a agentom sme sa rozhodli, že to bude pre mňa najlepšie riešenie v posune mojej kariéry. Rovnako nový impulz a motivácia. Veľký aspekt zohrávalo, že Žilina na Slovensku pracuje najlepšie s mládežou. To môžem teraz, po tých rokoch strávených v mládeži MŠK, iba potvrdiť. Momentálne u mňa prevláda spokojnosť. Hrávam pravidelne za áčko.

 

Musím však popracovať na zlepšení štatistík a celkovo, ako tím sa odraziť k lepším výsledkom. Moje plány do budúcna, čo sa týka Žiliny, sú určite zanechať tam čo najväčšiu stopu a keď príde pravý čas a ponuka tak sa posunúť smerom ďalej do zahraničia. Čo sa týka reprezentácie, tak postup s U21, cez baráž, na Majstrovstvá Európy.

 

 

S futbalom som žil už od malička. Tak ako každý malý chlapec na ihrisku za bytovkou. Do prípravky Partizána ma priviedli moji rodičia. S bardejovským futbalom som žil sedem rokov. Na toto obdobie mám krásne a stále živé spomienky či priateľstvá. Bol som súčasťou dobrého ročníka 2003. Boli sme bola dobrá a silná partia, vďaka ktorej som sa mohol stále zlepšovať.

 

 

Našiel som si tu svoj štýl hry, ktorý som mohol neskôr v ostatných kluboch vyšperkovať. Veľmi dobre spomienky mám aj na trénerov. Položili mi dobré základy. Bolo ich viac, keďže pri prechode do vyšších kategórii, sa tréneri menili. Pri každom trénerovi som sa cítil dobre a posúvali ma futbalovo vyššie a vyššie.

 

Mojim jediným dôvodom pre odchod z Bardejova bol zostup dorastencov do 2. ligy. Ako starší žiak U15 som hrával za mladší dorast U16. Okúsil chuť najvyššej dorasteneckej ligy, v ktorej som sa vtedy nestratil. Vďaka tejto skúsenosti som sa rozhodol opustiť Partizán a pokračovať v Michalovciach. Tam sa hrala 1. dorastenecká liga. Práve sa mi skočilo mládežnícke obdobie a prechádzam do mužského futbalu.

 

Väčšinu tohto času som strávil v DAC, kde som sa tri roky pripravoval na mužský futbal. Bol som tu maximálne spokojný. Momentálne som v príprave v FC Petržalka, kde presviedčam trénerov o svojich kvalitách. Keďže sa futbalu venujem už nejaký ten čas a obetoval som mu veľa, chcem, aby som to dotiahol čo najďalej.

 

 

Na svoje začiatky a pôsobenie v Bardejove si spomínam stále rád a s úsmevom. Začal som robiť to, čo ma baví a venovať sa tomu naplno. Pôsobenie v Partizáne mi dalo určite veľa.

 

Naučil som sa základné princípy futbalu a tiež s futbalom sa stotožniť. Mal som super trénerov a proti žiadnemu som nič nemal. Spoluhráči boli úžasní a vytvorili sme dobrú a silnú partiu. Nálada v šatni bola vždy výborná.

 

Patrik Bombik 

 

Rozhodnutie odísť bolo určite dobré. Ponuka od klubu ako je Žilina sa určite neodmieta. Pôsobil som tam štyri roky a také tréningové metódy a pracovanie s hráčmi je neskutočné. Zlepšil som sa v mnohých individuálnych veciach, ktoré ma znova posunuli ďalej.

 

Odišiel som zo Žiliny kvôli môjmu dlhšiemu zraneniu, po ktorom som sa nevedel dostať do formy a chytiť sa znova ako pred tým. Išiel som skúsiť niekde inde, konkrétne do Petržalky. Aj to je výborný klub. Momentálne som tam a som spokojný. Konkurencia a kvalita je tiež silná, takže o to viac treba makať. Do budúcna ale určite plánujem toho veľa. Svoju kariéru chcem okoreniť niekde v zahraničí. Je to len chvíľka času a som tam.

 

 

K futbalu ma priviedol otec a na prvý tréning som prišiel asi v piatich rokoch. Partizán mi dal veľmi dobré základy a rozvíjal moje futbalové schopnosti. Každý jeden tréner v Bardejove mi dal veľa, za čo im ďakujem. So spoluhráčmi sme vždy tvorili dobrú partiu a nikdy neboli medzi nami problémy.

 

 

Rozhodol som sa odísť do iného klubu kvôli tomu, že Partizán vypadol do 2. dorasteneckej ligy a ja som potreboval hrať 1. Ligu, aby som sa udržal v reprezentácii. Bol to ťažký odchod. Do Partizána by som sa chcel niekedy vrátiť, lebo na neho spomínam len veľmi pozitívne.

 

 

Moje začiatky si veľmi nepamätám, ale viem, že som začínal hrať futbal v 1. ročníku. Na štadión ma priviedla mama. Začínal som s mojim bratrancom Martinom Šalátom. Chodili sme na turnaje, niektoré sme aj vyhrali.

 

 

Dodnes mám doma vitrínku s pohármi a trofejami za najlepšieho strelca. Partizán mi dal trénerov, ktorí má naučili hrať futbal na takej úrovni ako som teraz. Jedno veľké ďakujem patrí všetkým trénerom, ktorí ma trénovali. Každý z nich mi dal veľa do môjho futbalového života. Z partizána som odišiel preto, lebo som chcel hrať 1. ligu a napredovať v lepších podmienkach.

 

Klub, v ktorom som teraz, mi to umožňuje. Mám vytvorené maximálne podmienky, aby som sa mohol zlepšovať a byť lepší hráč . Moje najbližšie plány sú oddych po sezóne, byť s rodinou a priateľmi, lebo som celý rok bol ďaleko. Následne sa vrátim na letnú prípravu. V ďalšej sezóne by som sa chcel výkonnostne a gólovo zlepšiť a dostať sa do reprezentácie Slovenska. Reprezentovať je môj sen.

 

 

Začínal som v klube Partizán Bardejov od šiestich rokov. Bol som tam nesmierne spokojný. Nemôžem naň povedať nič zlé. Partizán mi dal najviac zo všetkých, tam som sa naučil hrať futbal. Každý jeden tréner mi dal niečo, čo ma vedelo futbalovo posúvať, každý tréner má na mojich úspechoch veľký podiel.

 

 

Po šiestich rokoch v Bardejove som zistil, že mám na viac. Rozhodli sme sa pre MŠK Žilina. Momentálne hrávam za AS Trenčín, kde som nadpriemerne spokojný. V Trenčíne som už dva roky.

 

Nechcem nič meniť a plánujem v Trenčíne pokračovať. Verím, že sa mi bude dariť aj naďalej. Chcem pokojne prejsť strednú školu a zmaturovať. Futbalovo sa každý deň posúvať a do budúcnosti sa futbalom uživiť.

 

 

Dávid Berežný, 1996 – Slovan Bratislava, Catania Calcio – ITA, Slovan Liberec, FK Frýdek-Místek, DNŠ Zavrč – Slovinsko, Partizán Bardejov

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Patrik Bombik, 2003 - MŠK Žilina, FC Petržalka, trojnásobný majster SR, reprezentant SR, v reprezentácii 1 gól

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

(20:44, P. Cingel)