Nicolas Kurej to z Bardejova dotiahol do Trnavy

 

 

Nico je odchovanec Partizána, ktorý dnes pôsobí v Spartaku Trnava. Pôsobenie v materskom klube zhodnotil takto: „Moje spomienky na Partizán Bardejov sú všelijaké. Mali sme medzi sebou so spoluhráčmi rôzne spory, ale vždy skončili tak, že sme to vyriešili dospelo a nevracali sa k tomu. Partia bola výborná. Aj keď som tam prišiel pomerne neskoro (v 12-tich) prijali ma chalani hneď medzi seba, za čo som im vďačný.

 

Hlavne by som sa chcel poďakovať trénerovi Sterankovi. Ten ma naučil toho veľmi veľa. Či už po futbalovej stránke alebo ľudskej. Trénoval ma dva roky. Tie boli pre mňa dôležité. Pod jeho vedením som sa zlepšil za tak krátky čas, že som tomu sám neveril. V Bardejove som si prešiel kategóriami U12 až U14. Najradšej spomínam na partiu, ktorú sme tam vytvorili za tak krátky čas.“

 

 

Nicolas Kurej dostal ponuku do akadémie DAC-u Dunajská Streda: „Pre odchod do Dunajskej som sa rozhodol, lebo to bola pre mňa životná príležitosť, ktorá už nemusela prísť. Bola to zároveň prvá vážna ponuka. Netajím, že som mal ponúk viac, ale bol som na skúškach práve v Dunajskej a neváhal som ani chvíľu. V DAC-e bolo výborne. Pomohli mi veľmi. Futbalovo som sa posunul dopredu. Pomohli mi aj vyrásť ako človeku. Spoznal som tam veľa dobrých ľudí. S niektorými som v kontakte ešte doteraz. Mal som tam výborného trénera. Jedného z najlepších v celej akadémii.

 

Následne som odišiel do Trnavy. Spartak preto, lebo som v Dunajskej spravil chybu, za ktorú som bol potrestaný. Môj manažér pracoval niekedy v Spartaku Trnava a bola to najrýchlejšia možnosť, akú som vtedy mal. Neľutujem toho, že som tam prišiel. Ľutujem chybu v Dunajskej, ale musím priznať, že Trnava mi vyhovuje. Pôsobím tam od kategórie U15. Prišiel som pôvodne na hosťovanie a od U16 som prestúpil. Momentálne som už druhý rok v kategórii U19. Hrávam na pozícii ľavého obrancu. Hrá sa mi veľmi dobre, pretože kondične som na tom výborne. Môžem podporovať útok a stíham sa vracať aj do obrany. Veľmi mi to vyhovuje. Mám ešte nejaké rezervy, ale to zlepším počas tejto prípravy, aby som bol do sezóny nachystaný.“

 

 

Nielen futbalom sa mladý človek živý. Musí myslieť nielen na futbal, ale aj na štúdium: „Študujem v Trnave na gymnáziu. Čo po jeho po skončení ešte neviem. Ak by bola možnosť ísť do zahraničia, pôjdem. Ak by som prípadne zostal na Slovensku, tak mám v pláne študovať na Vysokej škole v Bratislave telesnú výchovu.“

 

Bez podpory svojich najbližších by svoje sny napĺňal len veľmi ťažko: „Najviac ma podporuje môj otec, ktorý je aj mojou oporou. Mamka ma podporovala tiež ako len mohla. Bohužiaľ pár mesiacov dozadu zomrela, ale mám motiváciu splniť to, čo som jej sľúbil a to je byť raz profesionálny futbalista. Nesmiem zabudnúť na moju priateľku, ktorá chodieva na každý zápas. Je jedno, že či hráme v Žiline alebo na východe v Košiciach. Vždy príde a som jej za to veľmi vďačný. Pomáhajú mi a podporujú ma aj jej rodičia.“

 

 

Svoju futbalovú budúcnosť vidí takto: „Mojou futbalovou prioritou do budúcnosti je určite zahraničie. Budem na tom tvrdo makať, aby sa mi raz podarilo sa tam dostať. Či sa do Bardejova raz vrátim, je teraz ťažká otázka. Som ešte len na začiatku kariéry. Je ťažké povedať takto dopredu. Nechcem predbiehať, ale nie je to ani vylúčené. Nikdy nevieme, čo môže prísť.“

(13:33, P. Cingel, foto: archív NK)