Mesto Prešov má problém. Hrozí mu ekologická havária

 

 

Mesto Prešov opakovane upozorňuje na problémy na ložisku soli Prešov – Soľná Baňa, nakoľko nejde len o potenciálnu, ale reálnu hrozbu. V dobývacom priestore Prešov I – Solivary dochádza k nepriaznivým ekologickým vplyvom na životné prostredie, a to výtokmi soľanky z jednotlivých vrtov na povrch. Dobývací priestor sa navyše nachádza pri obytnej zóne, preto je nevyhnutné túto situáciu naliehavo a urgentne riešiť.

 

V prípade, že sa čoskoro nezačne s likvidáciou banských diel, môže dôjsť k rozsiahlej ekologickej havárii, a to k úniku soľanky spoza pažníc vrtov, aj zo samotných vrtov do terénu a devastácia terénu, pri vysokom tlaku vo vrte dôjde k úniku soľanky aj po tektonických poruchách, k namoknutiu nadložných hornín a deštrukcii terénu, k vytekaniu soľanky do vodných tokov a devastácia flóry a fauny (Teriakovský potok, Šalgovský potok, rieky Sekčov a Torysa), pri vysokom tlaku vo vrtoch je reálny predpoklad, že dôjde k ďalšiemu prepájaniu kaverien (vylúhovaných priestorov vrtov) v podzemí a môže dôjsť aj k ich prepojeniu so šachtou Leopold.

 

V takomto prípade dôjde k poškodeniu tohto banského diela, ktoré je evidované ako národná kultúrna pamiatka, v neposlednom rade môže dôjsť aj k ohrozeniu života, zdravia a majetku občanov, vzhľadom na to, že pozemky v dobývacom priestore vlastnia fyzické osoby.

 

Pozrite si našu videoreportáž 

 

„Na problém vytekania soľanky z vrtov na povrch som opätovne upozorňovala už predošlú vládu. Mnohé rokovania s vtedajším prezidentom Kiskom či vtedajším premiérom Ficom však nepriniesli reálne a efektívne riešenie tohto problému. Vrty sú skorodované, pôda sa postupne prepadáva a na tomto mieste naozaj hrozí ekologická havária. Je nutné túto situáciu okamžite riešiť, preto sa opäť obraciam na príslušné štátne inštitúcie, aby boli súčinné a pomohli mestu Prešov jednak ochrániť zdravie a majetok občanov, ako aj zabrániť deštrukcii terénu a samotnej národnej kultúrnej pamiatky,“ uviedla primátorka mesta Prešov Andrea Turčanová.

 

Ložisko kamennej soli Prešov – Soľná Baňa bolo známe už v dávnej minulosti. Prvotné využívanie slaných prameňov v 9. – 10. storočí prešlo v 16. storočí k dobývaniu soli banským spôsobom. Začiatkom 20. storočia sa postupne prešlo od podzemného lúhovania k lúhovaniu soli vrtmi z povrchu. Od roku 2010 sa v dobývacom priestore Prešov I. – Solivary nevykonáva žiadna banská činnosť.

 

 

 

Napriek zabezpečeniu hlavných banských diel – vrtov však dochádza v súčasnosti k nepriaznivým vplyvom na životné prostredie, a to výtokmi soľanky z jednotlivých vrtov na povrch.

 

Úniky soľanky z vrtov sú spôsobené jednak koróziou hláv vrtov, poškodzovaním hláv vrtov, ako aj procesmi, ktoré aj naďalej prebiehajú vo vylúhovaných priestoroch vrtov. Deformácia vylúhovaných kavern bude i naďalej pokračovať, tlak vo vrtoch bude naďalej stúpať, čo povedie až k deštrukcii nadložia ložiska a deštrukcii terénu.