Čo všetko v skutočnosti zhltne medveď

 

 

 

Po dlhom spánku prijíma medveď chvíľu ľahšiu stravu. Tekutiny si dopĺňa snehom a kým sa pustí do novej trávy na horských lúkach, rastlín a dokonca niektorých kvetov, žalúdok otestuje suchým ihličím, machom a papradím. Chutia mu šípky, či trnky, veľmi výživné lyko a výhonky stromov.

 

Rovnako ako človek medveď hubárči. Zhltne tiež objavené vajcia. Koniec leta a jeseň sú preňho obdobím, keď sa potrebuje vykŕmiť na zimu. Spása lesné plody ako maliny, čučoriedky, černice a brusnice. Konzumuje žalude a bukvice, veľkou pochúťkou sú preňho limbové, ako aj iné oriešky. Jeho chuťové poháriky veľmi priťahuje dozrievajúci ovos. Hody organizuje v obilí a kukurici, kde však nepohrdne ani diviačikom.

 

 Bielkoviny v mnohých podobách

 

Z najmenších živočíchov žerie Ursus arctos (latinský názov medveďa) larvy mravcov a chrobáky. V horských riekach rád chytá ryby. Vyberá osie a čmelie hniezda. Vyvracia tiež spráchnivené pne a veľké kamene, aby pod nimi našiel hojnosť chrobače.

 

Najmä na jar, keď ešte nemá dostatok rastlinnej potravy, živí sa i uhynutými zvieratami alebo strhne chorého, poraneného alebo zimou vyslabnutého jedinca. Toho zatiahne do húštiny. Zvyšok si zahrabe a keď je hladný, k mrcine sa vráti. Tým plní dôležitú sanitárnu funkciu, keď izoluje ohnisko nákazy. Ako zachytili kamery v Tatrách, môže strhnúť zdravého jeleňa, ktorý nedokáže ujsť.

 

 

Naša najväčšia šelma dokáže zožrať až dvanásť kíl potravy naraz. Hoci má zvýšený cholesterol, infarkty a cievne príhody sa mu vyhýbajú. Niekedy, keď sa naje už prekvaseného ovocia, v pravom slova zmysle sa opije.

 

Za svojimi obľúbenými limbovými orieškami prichádza z veľkej diaľky a lozí za nimi vysoko do korún ihličnanov. Niekedy vraj pri zliezaní neodhadne výšku, spadne, udrie si zadok a so zlostným mrmlaním odchádza.

 

 

Medveď má rád ovocie. Keď však za ním vylezie na strom v záhrade alebo ovocnom sade, zvykne polámať konáre. Takisto si nevie pomôcť od medu. Pri honbe za ním ničí a prevracia včelíny.

 

Ak zistí, že je ľahko dostupné v ohrádke chované mäso, strhne kravu alebo ovce. Ak dostane príležitosť, jeho veľkým zubom neujdú ani iné domáce zvieratá. Žiaľ, významným zdrojom potravy medveďa sú voľne prístupné odpadky, napríklad v kontajneroch. Spolu s ich návštevami stráca šelma plachosť voči človeku.

 

 

K potrave sa mu pomáha dostať skvelý čuch. Na porovnanie: vlk má plochu nosa 14-krát väčšiu ako človek. Kým my máme 5 miliónov čuchových receptorov, vlk ich má 200 miliónov. No a medveď má ešte sedemkrát lepší čuch, ako vlk. Preto sa k potrave, napríklad ku kadáveru zvieraťa, presunie aj z veľkej diaľky.

 

Medveď je takisto dobrý plavec a za deň je schopný nachodiť desiatky kilometrov. Je známy prípad medveďa Iwa, ktorému telemetrický obojok založili v poľských Tatrách. Odtiaľ šiel do Maďarska a ďalej na Ukrajinu, pričom iba na Slovensku navštívil 100 poľovných revírov. V jednej chvíli sa zdalo, že prejde aj do Rumunska. Napokon sa vrátil na slovensko-poľsko-ukrajinské pomedzie.