Prvý slovenský klub nadaných oslavoval dekádu

 

 

 

Kluby pre nadaných sú v Prešove už dva. Prvý vznikol v prenajímaných priestoroch na ZŠ Šmeralova a druhý v Súkromnej ZŠ DSA na Mukačevskej ulici. Deti za členstvo v nich neplatia poplatky. Mnoho detí nemôžu prijať z kapacitných dôvodov, záujem je obrovský. Zakladateľ KND-čka v Prešove Ľuboš Lukáč chcel venovať starostlivosť nadaným aj poobede, keď zvyčajne splynú s klasickými deťmi. „Boli to veľmi ťažké roky, najmä začiatky. Nejde o klasický krúžok, zameraný na jednu oblasť, deti majú každý týždeň inú aktivitu: logické úlohy, dinosaury, vesmír, zdobenie perníkov...,“ spomenul iba niektoré z plejády aktivít.

 

„Od prvého ročníka sa nestalo, aby bol klub nenaplnený,“ povedal.“ Zároveň skonštatoval, že štát má voči nadaným veľký dlh. „Projekty pre nadané deti v princípe nejestvujú. Všetci hovoríme o skupine žiakov so špeciálnymi výchovnovzdelávacími potrebami, s poruchami učenia, aspergeroch, autistoch, ADHD, ale o nadaných nehovorí nikto. Učitelia s týmito deťmi nie sú pripravení pracovať.“

 

 

V úvode sa deťom prihovorili vzácni hostia. Sviatočné stretnutie hostilo hlavu mesta, ktorá nadaných dlhodobo podporuje a pri tejto príležitosti im priniesla sladký darček. Obdarovaní boli aj podporovatelia klubu a jeho vedúci. Primátorku Andreu Turčanovú sme oslovili po absolvovaní náročného testu, pozostávajúceho z logických úloh pre nadané deti. Ako hodnotí existenciu klubu v Prešove?

 

„Veľmi dobre; som naozaj veľmi hrdá, že je a priala by som si, aby klub nadaných detí fungoval na každej našej základnej škole. Je veľmi dôležité podchytiť ich a individuálne s nimi pracovať, aby nám nezanikli v šedom priemere,“ myslí si. A. Turčanovú zvykla zaskočiť dcéra, ktorá sama prešla triedou pre nadané deti. „Vedela si poradiť v každej situácii s riešením, ktoré by mne ani nenapadlo. Ako sme si mohli vyskúšať aj pri týchto úlohách.“

 

 

„Je skvelé, že klub funguje a vydržal napriek nepriazni vonkajších vplyvov. Je úžasné, že sú ľudia, ktorí sa chcú tým deťom venovať,“ podelila sa s dojmami Terézia Šandorová, ktorá sa skromne prezentuje iba ako rodič dvoch nadaných synov a známa zakladateľa klubu Ľuboša Lukáča, no bez jej finančnej podpory, keď uhrádza celoročný nájom klubu na Šmeralovej ulici, by klub nemohol jestvovať.

 

„Hľadali sme pomocné ruky odborníkov, akýsi návod, ako s deťmi pracovať, čo potrebujú a vyžadujú a čo je od nich žiadať naopak zbytočné,“ uviedla. „My sme mali vypracované všetky odpovede!“ skonštatovala na margo náročných úloh. „Nekorešpondovali však s otázkami,“ doplnila so smiechom.

 

 

„Obdivujem ľudí, ako je pán Lukáč – že sa mu ešte chce bez ohľadu na to, či je odmenený alebo neodmenený, vo svojom pracovnom aj voľnom čase. Je to náš externý zamestnanec – logopéd a my jeho aktivitu vnímame pozitívne z toho pohľadu, že sa vďaka tomu nevenujeme len problémovým deťom,“ opísala svoje dojmy riaditeľka CPPPaP v Sabinove Ľubica Richmanová Fabišíková.  

 

„V populácii sú stále štyri percentá niečoho výnimočného. Dajme týmto deťom priestor na realizáciu a vzdelávajme učiteľov v tejto oblasti, ale kontinuálne – nie ako taký boom efekt. Treba nastaviť systém tak, aby deti dostávali to isté, čo sa týka kvality, pozornosti, a vzdelávania kvalifikovaným učiteľom, ako je to pri deťoch, ktoré majú nejakú výnimočnosť.“

 

 

Klub nadaných detí na Šmeralovej ulici vedú traja učitelia, ktorí s deťmi pracujú ako dobrovoľníci vo svojom voľnom čase. Jedným z nich je Ingrid Storinská. Čo je pre ňu na práci s nadanými deťmi najkrajšie? „Ich bezprostrednosť, schopnosť prijímať nové výzvy, predstavivosť, ale aj túžba naučiť sa nové veci, či podeliť sa so svojimi vedomosťami v konkrétnej oblasti ich záujmu s ostatnými."

 

"Vždy prekvapia zvedavými otázkami, na ktoré očakávajú presnú odpoveď. Naším záchranným kolesom sú internet alebo encyklopédie. Zároveň sa tak učia orientovať v možnostiach získavania informácií.“

 

 

„Toto obdobie zdanlivo ubehlo veľmi rýchlo. Obrovské množstvo aktivít zameraných na rozvoj logického myslenia, verbálnej, ale i neverbálnej komunikácie – rôzne slovné hry, pantomíma, hádanky, logické úlohy, ale aj jednoduché pokusy dokazujúce zákony fyziky, či chémie, mali možnosť stretnúť sa s menami slávnych objaviteľov, ktorí svojimi vynálezmi pomohli nám všetkým zjednodušiť život. Veľmi zaujímavé boli aj osobné, či online stretnutia s významnými osobnosťami kultúrneho života,“ zrekapitulovala Inga Storinská dekádu klubu.

 

„Za posledných desať rokov som sa nestretla s členom, ktorý by sa do aktivity nezapojil. Napriek počiatočnému prejavu nechuti pustiť sa do nejakej z nich v závere vždy skonštatovali, že sa im páčila. Vedieme ich k tomu, aby sa dozvedeli informácie a vyskúšali si aj aktivity z inej oblasti, ako je tá, ktorej sa venujú najradšej.“ Čo by si pani učiteľka priala do ďalšieho obdobia? „Hlavne zdravie, ostatné už pôjde samo, pevné nervy, spokojnosť a pohodu. Tiež veľa členov v klube, ktorí nás svojou zvedavosťou budú inšpirovať vždy k novým nápadom.“

 

 

„Najkrajšia je spätná väzba od detí: najprv tá radosť, ktorú vidím počas aktivít a aj potom, keď povedia, že to bolo super, že sa niečo naučili a že sa pritom zabavili. Častokrát vidím aj neskoršie prepojenie pri ďalšom učení (hraní), keď si uvedomím, že nadobudnuté poznatky, skúsenosti a zručnosti vedia uplatniť v iných situáciách,“ teší sa Juliána Sedláková, ktorá rovnako pôsobí v Klube nadaných ako pedagóg.

 

„K najnáročnejším veciam patrí asi príprava, aby sme vedeli nájsť to, čo deti zaujme. Vlastne treba im "stíhať". Naj je pre mňa okamih na konci, keď síce odchádzajú domov, ale zároveň viem, že to dopadlo dobre a že mali super hodinu v KND-čku. Keďže sa s kolegami snažíme, aby sa deti rozvíjali všestranne, aby mali zážitky z viacerých oblastí, veríme, že sa v živote budú vedieť obracať. O tom svedčia stretnutia s nimi. Často počúvame, aké to bolo fajn.“ Čo by klubu pani učiteľka zapriala do ďalšej dekády? „Zaželať môžem len pevné zdravie všetkým a ešte mnoho pekných zážitkov,“ uzavrela Juliána Sedláková.

 

 

Nadaní raz napísali ministrovi, ako by podľa nich malo vyzerať školstvo. Minister odpísal a ďalší ich dokonca pozval do Bratislavy na zmrzlinu. „Kompetentní však veľakrát vravia, že „veď keď je nadaný, pomôže si sám“. Ibaže vždy treba pamätať na to, že sú to stále deti,“ upozornil Ľ . Lukáč. Klub pravidelne hostí známe osobnosti. Nechýbala pani primátorka ani ďalší zástupcovia samosprávy. „Pri príležitosti jeho okrúhlych narodenín sme mali na diaľku rozhovor s Jurajom Jakubiskom, pri ktorom čo – to prezradil z novej Perinbaby,“ zaspomínal si Ľuboš Lukáč.

 

Nadaní sú každý rok pozvaní na koncert kapely I.M.T. Smile, ktorá klub podporuje aj sponzorsky. Pozvanie na živé vystúpenie prijali takisto od Richarda Müllera, ktorého starší projekt Malý princ oprášili. Klub hostil karikaturistu Fedora Vica, akademika Petra Kocáka, redaktora Markízy Patrika Hermana, hudobníka Martina Husovského i jeho polovičku a herečku Veroniku, speváčku Viki Olejárovú, saxofonistu Gappu, štátnych tajomníkov Petra Krajňáka a Radka Kuruca, spisovateľku Majku Staviarsku a molekulárnu biologičku Luciu Ciglar. Zaujímavé stretnutie na tému finančnej gramotnosti absolvovali deti s Teréziou Šandorovou.

 

 

Nadaní z klubu vyrážajú i do terénu. Každý rok absolvujú napríklad Logické sústredenie. Pri prvom stretnutí si deti samy vybrali prehliadku zubnej ambulancie. V rámci projektu Šariš tour so starostami obcí sa niektoré dni prvýkrát naživo stretli s hospodárskymi zvieratkami.

 

Absolvovali tiež desať víkendov v Tatrách, kde vždy nejaký hotel pripravil pre tieto deti prekvapenie zdarma. Čo si zakladateľ prešovských klubov pre nadané deti praje do ďalších rokov? „Nech je minimálne tak dobre, ako je teraz. Bol by som rád, keby v každom väčšom meste vznikol takýto klub. Skupinu intelektovo nadaných žiakov nájdete na každej škole. Ako aj deti s dvojitou výnimočnosťou,“ povedal Ľuboš Lukáč.

(11:10, red, foto: Mesto Prešov)