November 1989 v Bardejove: Revolučný underground vyšiel na námestie z klubu mladých
November 1989 na námestí v Bardejove (Zdroj: Ferdinand Hažlinský)
17. novembra 1989 na 50-výročie zatvorenia českých vysokých škôl
sa z pražského Albertova vydáva tichý ale početný študentský
pochod okolo Vltavy smerom na Národní třídu. Špeciálne
jednotky komunistického Zboru národnej bezbečnosti (ZNB) študentov
s bielymi karafiátmi a červeno-modro-bielymi trikolórami brutálne
zbijú obuškami. Nežná revolúcia začína.
Počas roka 1989 sa už aj v Bardejove tušilo, že sa niečo deje
a ešte bude diať. Jednak vďaka dobrým vzťahom bardejovského
„undergroundu“ s Prahou, jednak vďaka sledovaniu poľskej
televízie. Tam od februára 1989 prebiehali rokovania dohasínajúcej
poľskej komunistickej vlády s opozičným reformným hnutím
Solidarita a ich lídrom Lechom Walesom.
Masívny geopolitický pohyb sa ale naštartoval už oveľa skôr.
V roku 1985 ruský politik a vtedajší šéf Komunistickej strany
Sovietskeho zväzu (dnešného Ruska) Michail Gorbačov. začal s
takzvanou „glasnosťou“ (zrušením cenzúry) a pokračoval s
„perestrojkou“ (prestavbou), reformou skostnatelého a
nefungujúceho sovietskeho hospodárstva a ekonomiky.
Vo viacerých komunistických štátoch východnej a strednej
Európy, pod ochranou oceľovej bratskej sovietskej päste, sa tak
koncom 80-tych rokov minulého storočia naštartovali spoločenské
zmeny, ktoré viedli k pádu diktatúr socialistického východného
bloku.
V bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR)
začala 17. novembra brutálnym zásahom voči pražským študentom
takzvaná Nežná revolúcia. Ako reakcia sa z disentu okolo
disidenta Václava Havla, hercov a študentov v Čechách
formuje hnutie Občanské fórum (OF). Na Slovensku na podobnej
personálnej platforme vzniká Verejnosť proti násiliu (VPN).
Prvý ponovembrový predseda federálnej vlády Marián Čalfa na pive v bardejovskej krčme Garžoľ v roku 1992 (Zdroj: Vlado Harajda)
Porjandova
kolkáreň
V jeseni 1989 východní Nemci zo socialistickej NDR masovo
emigrujú do Rakúska, 9. novembra padá Berlínsky múr, ktorý
desaťročia rozdeľoval Nemecko. 12. novembra sa v Ríme za
prítomnosti stoviek československých veriacich kanonizuje Anežka
Česká, prorocky prehovorí pápež Ján Pavol II.
Už 16. novembra proti vysokoškolskému zákonu protestujú
študenti v Bratislave. Stredná Európa je v dejinnom pohybe,
informácie sa rýchlo šíria. V bývalej bardejovskej kolkárni
(klube mladých, či M-ku), sa schádza partia okolo Jozefa Porjandu,
ktorý tam organizuje akcie a koncerty zakázaných českých
pesničkárov a udržiava intenzívne vzťahy z pražským opozičným
jadrom. Vďaka tomu niekoľko zainteresovaných Bardejovčanov už týždeň
pred 17. novembrom tuší, že sa niečo chystá. A pripravuje
reakciu.
Desať dní po brutálnom zásahu komunistickej polície na
pražskej Národní tříde, sa 27. novembra 1989 na námestí
Osloboditeľov (dnešné Radničné námestie) v Bardejove spontánne
schádza viac ako 10-tisíc ľudí, ktorí podporia celorepublikový,
dvojhodinový generálny štrajk. Prehovorí Imrich Kotvan, pracovník
štátneho obuvníckeho podniku JAS, vylúčený z KSČ
(Komunistickej strany Československa).
V bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) začala 17. novembra brutálnym zásahom voči pražským študentom takzvaná Nežná revolúcia (Zdroj: TASR)
Bardejovská
VPN
Večer sa v kolkárni schádza ustanovujúce stretnutie budúceho
15-členného prípravného výboru bardejovskej Verejnosti proti
násiliu, ďalší protestný míting naplánujú v meste na piatok
1. decembra, na ktorom sa zúčastní aj bratislavský herec Marek
Ťapák. Obyvatelia na ňom vyslovujú požiadavku na odstúpenie
skompromitovaných funkcionárov OV KSS, ONV a MsNV.
Ešte predtým, v stredu 29. novembra organizuje Jozef Porjanda v
športovej hale diskusiu piatich členov budúceho vedenia miestnej
VPN-ky s okresným vedením komunistickej strany. V pondelok 4. decembra predsedníctvo okresnej KSČ odstupuje z
funkcií a večer sa v kolkárni pripravuje ďalší, tentoraz prvý
organizovaný protestný míting.
Hovorcom VPN-ky v Bardejove je Vladimír Savčinský. V obciach
bardejovského okresu, ale aj po celom Slovensku, v tom čase
spontánne vznikajú ďalšie bunky VPN. Prvé organizačné
štruktúry VPN sa ustaľujú až koncom januára 1990. 26-ročný Savčinský sa stáva členom Republikovej rady VPN za
Východoslovenský kraj. V prvých slobodných voľbách po viac ako
štyridsiatich rokoch, v júni 1990, ho ako kandidáta VPN, zvolia za
poslanca do Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia novovzniknutej
Česko-slovenskej federatívnej republiky (ČSFR).
Nežná revolúcia a mítingy 1989 v Bardejove (Zdroj: Ferdinand Hažlinský)
Nespoliehajte sa na politikov
„Z toho obdobia si najviac pamätám obrovskú spolupatričnosť
ľudí. Niečo také som dovtedy, ani nikdy potom už nezažil,“
spomína na novembrové udalosti člen novembrovej undergroundovej
partie z kolkárne Vlado Harajda.
„Mám pocit, že za tých 33 rokov sa toho zmenilo veľmi málo.
Akoby tu tí komunisti boli vždy latentne prítomní. Iba ich
prirodzené zafarbenie sa mení od názvu práve zaregistrovanej
strany. Personálna korupcia, dosadzovanie našich ľudí na teplé
miestečka sú ešte aj teraz neuveriteľné. Na regionálnej a
lokálnej úrovni sú veľkým problémom transparentné výberové
konania,“ vysvetľuje trojnásobný poslanec mestského
zastupiteľstva (1994 – 2006) a bývalý hlavný mestský kontrolór
(2008 – 2018) na dôchodku.
Spolupatričnosť ľudí bola v novembri 1989 obrovská, spomína Vlado Harajda (Zdroj: Mario Hudák)
„Niekedy sa mi zdá, že nevieme, nedokážeme a nechceme
odovzdať spoločnosť a prostredie, v ktorých žijeme našim deťom
také, aby tu boli šťastní.“
„Ja už na žiadnych správnych politikov nečakám. Viac ako
tri desaťročia po Novembrovej revolúcii, bohužiaľ, nadobúdam
presvedčenie, že politici – a bol som jeden z nich – to za
nikoho, ani za nás, ani za vás nevyriešia. Pretože to bude zasa
iba kopec výhovoriek a koalično-opozičných dohôd, ktoré aj tak
vedú do … (ste dospelí, tak si to doplňte sami). Takže ak
chcete niečo naozaj zmeniť, musíte pre to niečo konkrétne
urobiť. A vôbec sa nespoliehajte na politikov,“ dodáva Vlado
Harajda.
(15:30, Mario Hudák)