Pýtali sme sa v uliciach východného Slovenska
Míting Verejnosť proti násiliu, rok 1989
Pred 33 rokmi, 17. novembra 1989, začala nežná revolúcia,
ktorá priniesla pád komunistického systému v Československu, slobodu,
demokraciu a obnovenie ľudských práv.
Na Slovensku je 17. november ako Deň
boja za slobodu a demokraciu vyhlásený za štátny sviatok. Opýtali sme sa
obyvateľov, aký názor majú na tieto pamätné udalosti.
Oliver, 42 r. „Teraz tu máme slobodu, slobodné voľby,
môžeme cestovať po celom svete. Udalosti 17. novembra vnímam pozitívne.“
Ján, 67 r. „Očakával som viac ako sa dosiahlo,
nevysporiadali sme sa poriadne s minulým režimom. Bývali komunisti a eštebáci
sú ešte stále vo vedúcich funkciách po celom Slovensku. Mrzí ma aj rozdelenie
Československa.“
Zuzana, 28 r. „Nebola som vtedy ešte na svete, takže to
neviem presne zhodnotiť. Vraj sme vtedy boli zaostalí a dobré veci sa dali
kúpiť len zriedkavo a na čierno.“
Milan, 52 r. „Bol som vysokoškolský študent a pamätám
sa na tú výnimočnú atmosféru. Bola to nová vec, zážitok, ktorý som dosť
intenzívne prežíval. Bol som nadšený z pádu komunistického režimu. Ľudia boli
plní nádeje a očakávania. Veľa sa odvtedy zlepšilo a ideme správnym smerom.“
Darina, 65 r. „Nežije sa teraz lepšie ako pred tým.
Napríklad sociálne zabezpečenie, je tu plno bezdomovcov a aj veľký nárast
kriminality. Ďalej mladé rodiny si musia brať hypotéky na 30 rokov. Je
neistota pre mladých. My sme mali väčšiu istotu zamestnania, bývania.“
Stanislav, 59 r. „Vnímam to veľmi pozitívne. Bola
nesloboda a báli sme sa vyjadriť svoj názor. Teraz sa už nemusíme báť a to je
to najdôležitejšie zo všetkého.“
Ivan, 73 r. „Bola to veľká zmena k lepšiemu, škoda, že
to neprišlo skôr, už v 68. roku za Dubčeka.“
Veronika, 60 r. „Nežná revolúcia nám priniesla viac
anarchie ako demokracie. Každý si myslí, že si teraz už môže robiť čo chce.
Vytratila sa úcta a skromnosť.“
Eva, 64 r. „Som rada, že teraz môžeme slobodne vyznávať
svoje náboženské presvedčenie. Bola som štátny zamestnanec a nemohla som chodiť
do kostola a deti nemohli chodiť na náboženstvo.“
(16:35, V. Novák)