Rozhovor s Grintom: Ilegál ma nebavil, nikdy tam nevytvoríš niečo hodnotné

595x
28. November 2022
Rozhovor s Grintom: Ilegál ma nebavil, nikdy tam nevytvoríš niečo hodnotné
 
Začnime obligátnou otázkou, ako pri každom umelcovi, ktorý má vlastný pseudonym. Ako vznikol Dodi Grint?
 
Dodi je prezývka môjho občianskeho mena Jozef, takže táto časť je nudnejšia. Ako mladý chlapec som mal prezývku „DŽÍ“, teda fonetickú verziu hlásky G. Na základe toho som hľadal svoj pseudonym a písmená GRINT sa mi páčili najviac.
 
Graffiti svet sa delí na dve hlavné skupiny: legál a ilegál. Rozdiel medzi nimi je jasný už z názvov. Keď sa pozrieme na umeleckú stránku, čo ich definuje?
 
Ilegálnymi výstupmi sú najmä takzvané Bombingy a Chromi, teda dvojfarebné graffiti v uliciach s čiernym obťahom a strieborným vyfarbením. Môžeme tu radiť aj street art, ktorý však už nesie posolstvo, napríklad Banksyho práce. Legálne práce sú viac prepracované a farebnejšie, takže sa líšia najmä kvalitou prevedenia a škálou farieb.
 
Ty sám si na pomyselnej "dobrej" strane, prečo? Predpokladám, že si skúsil aj ilegál.
 
Ako inak, jasné, v začiatkoch som ilegál okúsil. Bolo to najmä na opustených miestach a starých múroch, hlavne kvôli tomu, aby som si osvojil základné skúsenosti so sprejom. Ilegál ma ale nikdy nebavil. Pri ilegále nemáš čas vytvoriť niečo zaujímavé a hodnotné. A to je logický dôvod toho, prečo sa venujem legálnej graffiti tvorbe. Adrenalínu som si v živote zažil až-až. Navyše, tiež sa mi nepáčilo, keď mi „umelci“ počmárali barák.
 
 
Keď sa ako-tak orientujeme v hudbe či výtvarnom umení, často dokážeme na základe štýlu identifikovať autora. Pre širokú verejnosť sú graffiti možno akýmsi vizuálnym smogom patriacim k mestu. Ty máš vo svete graffiti za sebou už dve dekády. Ak prechádzaš mestom okolo graffiti, vieš podľa štýlu povedať, kto to sprejoval?
 
Začnem tým vizuálnym smogom, pretože za ten ja považujem najmä billboardy, obzvlášť pred voľbami. Ilegálne graffiti veľmi nesledujem. Ale áno, je to podobné ako s hudbou, dokážem identifikovať prácu, ak je od autora, ktorého výstupy som už predtým videl. Rovnako ako maliari, aj graffiti umelci majú vlastný štýl. Samozrejme, k tomu aj pseudonym a podpis.
 
Aké štýly existujú vo svete graffiti a aký reprezentuješ ty?
 
V graffiti poznáme strašne veľa štýlov. Najznámejšie sú Throw up, Bombing, Wildstyle, Newschool, Oldschool, 3D graffiti a Charaktery, čo sú jednoducho povedané portréty. Ja sa venujem práve 3D, teda takzvanej Plastike, a tiež Charakterom.
 
Predpokladám, že kým sa z tvojej myšlienky zrodí dielo na stene, musíš si to celé najprv naskicovať. Ako to vyzerá?
 
Je fér povedať, že trvalo roky, kým som si vycibril svoj vlastný štýl. Graffiti sa venujem už 20 rokov a vidím, že ešte stále sa môžem zlepšovať. Skice si kreslím digitálne na iPade. Niekedy to trvá niekoľko hodín, inokedy aj niekoľko dní.
 
Kde všade po Slovensku sú tvoje práce?
 
V Košiciach často maľujem na Furči (Sídlisko Dargovských hrdinov, pozn. autora), keďže tu bývam a mám tu legálne steny. A na Slovensku? Maľoval som snáď všade, takže by som asi márne vymenúval všetky miesta. Veľmi dobre známe sú moje práce v Tricklandii, čo je galéria optických klamov, ilúzií a trick-artu.
 
Treba však povedať, že so sprejmi si pobehal celý svet. Daj zahraničné mestá, v ktorých môžeme vidieť tvoje diela a byť hrdí, že toto kreslil náš Furčan/Košičan/Slovák Dodi Grint.
 
Zvyknem maľovať v rakúskom Linzi v open mural gallery Mural Harbor. Mojou obľúbenou destináciou je tiež dánska Kodaň a tamojší festival Roskilde. V americkom Miami som maľoval niekoľko obrazov, ale aj trick-art galériu. Ďalšie moje práce sú napríklad v Budapešti, v Česku, Poľsku či v Kosove.
 
Určite máš medzi svojimi dielami také, na ktoré si zvlášť hrdý.
 
Najviac si cením 3D graffiti, ktoré som maľoval na Roskilde Festivale v Dánsku. Nedostane sa tam hocikto, tento festival má teda veľmi vysokú úroveň a aj návštevnosť. No a z domácich prác určite graffiti na mojej bytovke. Táto práca sa dokonca stala virálnou a obletela svet. Hrdý som tiež na galérie, ktoré som vytvoril v Miami, v Poľsku a v Tatrách.
 
To si už tak trochu načrel do trick-artu. A treba povedať, že máš na konte viacero prác, s ktorými sa ľudia stretávajú na pomerne obľúbených miestach. Kde všade?
 
Je to napríklad spomínaná Tricklandia v Tatrách, Galéria Iluzia v Liptovskom Mikuláši, Illuzja Park Zakopane či Art of Illusion Miami. To sú najnavštevovanejšie a najznámejšie projekty, na ktorých som pracoval.
 
 
Počuj, ak by som chcel také to graffiti na doma, môžem si ťa objednať?
 
Jasné. Vieš, patrím k tým šťastným, ktorí si zo svojej zručnosti spravili obživu. Takže áno, realizoval som a stále realizujem množstvo zákazkových malieb kade-tade. Je však pravdou, že postupom času si už tak trochu vyberám, pretože ponúk je veľa. Poslednú dobu sa sústredím hlavne na maľovanie nadrozmerných obrazov.
 
Ako to vyzerá, ak si ťa niekto zavolá na takúto zákazkovú výrobu? Napríklad by chcel rodinný portrét.
 
Určite potrebujem poznať celú klientovu predstavu. V konkrétnom prípade teda fotku, rozmer steny a prípadné požiadavky. Ak sa v rámci toho dokážeme zladiť, na rad prichádza príprava digitálneho návrhu. Podľa neho potom zrealizujem finálnu maľbu. Keby si sa chcel opýtať, koľko to môže stáť, je fakt ťažké to nejako paušálne povedať. Treba si uvedomiť, že ide o umelecký výkon, to nie sú vajíčka, ani vodoinštalatérske práce.
 
Tak ale pre nejakú základnú predstavu by sme mohli skúsiť aspoň úplne orientačné sumy, v ktorých sa pohybujeme.
 
Pri jednoduchých detských motívoch sa pohybujeme od 70 eur za meter štvorcový vyššie. Exteriérové maľby vhodné na väčšie fasády od 90 eur za štvorák. Hyperrealistické 3D maľby v interiéri robím od 130 eur za meter štvorcový. Výsledná cena ale pochopiteľne závisí od viacerých faktorov, ako je motív, náročnosť detailov, veľkosť a celkové požiadavky na materiál a robotu.
 
Ak sa bavíme o takýchto prácach na zákazku, mnohých asi budú zaujímať dve veci: aká je ich trvácnosť a či nie sú, najmä v interiéri, zdraviu škodlivé.
 
Zo zásady pracujem s najkvalitnejšími sprejmi. To vlastne znamená odpoveď na obe otázky. Pri maľbe na upravenú fasádu je trvácnosť minimálne 15 rokov, podobne dlho vydržia aj interiérové maľby. A, samozrejme, farby nie sú toxické, pričom steny možno umývať vodou.
 
Dajme si na záver jednu filozofickú. Ty ako jeden z top reprezentantov graffiti scény, myslíš si, že má na Slovensku dostatočný priestor? Myslím legálne graffiti.
 
Nejaký priestor tu určite je, no zároveň je graffiti posudzované dosť neodborne. Bežní ľudia tomu skrátka nerozumejú. Celkovo je graffiti a street art na Slovensku v plienkach. Áno, v urbánnom priestore aj u nás nájdeme nejaké tie muralistické projekty. Za západnými krajinami však ďaleko zaostávame.
 
 
O koľko?
 
Asi veľa napovie, že ak chcem realizovať nejaké väčšie práce, musím jednoducho vycestovať von. Graffiti v zahraničí dávno nie sú považované za vizuálny smog, ako si to predtým nazval. Dokonca sa niektorí umelci prepracovali z ulice do galérií. Máme príklady štvrtí miest, ktoré sa vďaka graffiti a street artu zviditeľnili až tak, že dnes patria medzi top turistické, ale aj vyslovene kultúrne atrakcie. Vezmime si take Wynwood Walls v Miami. Toto bývalé ghetto je dnes „mekkou“ svetového graffiti. Každý rok sem len kvôli graffiti prúdia milióny turistov.
(21:50, i)
Diskusia
Pridať komentár