Rozhovor s Grintom: Ilegál ma nebavil, nikdy tam
nevytvoríš niečo hodnotné
Začnime obligátnou otázkou, ako pri každom
umelcovi, ktorý má vlastný pseudonym. Ako vznikol Dodi Grint?
Dodi
je prezývka môjho občianskeho mena Jozef, takže táto časť je
nudnejšia. Ako mladý chlapec som mal prezývku „DŽÍ“, teda
fonetickú verziu hlásky G. Na základe toho som hľadal svoj
pseudonym a písmená GRINT sa mi páčili najviac.
Graffiti svet sa delí na dve hlavné skupiny:
legál a ilegál. Rozdiel medzi nimi je jasný už z názvov. Keď sa
pozrieme na umeleckú stránku, čo ich definuje?
Ilegálnymi výstupmi sú najmä
takzvané Bombingy a Chromi, teda dvojfarebné
graffiti
v uliciach s čiernym obťahom a strieborným
vyfarbením. Môžeme tu radiť aj street art, ktorý však už nesie
posolstvo, napríklad Banksyho práce. Legálne práce sú viac
prepracované a farebnejšie, takže sa líšia najmä kvalitou
prevedenia a škálou farieb.
Ty sám si na pomyselnej "dobrej"
strane, prečo? Predpokladám, že si skúsil aj ilegál.
Ako inak, jasné, v začiatkoch som
ilegál okúsil. Bolo to najmä na opustených miestach a starých
múroch, hlavne kvôli tomu, aby som si osvojil základné skúsenosti
so sprejom. Ilegál ma ale nikdy nebavil. Pri ilegále nemáš čas
vytvoriť niečo zaujímavé a hodnotné. A to je logický dôvod
toho, prečo sa venujem legálnej graffiti tvorbe. Adrenalínu som si
v živote zažil až-až. Navyše, tiež sa mi nepáčilo, keď mi
„umelci“ počmárali barák.
Keď sa ako-tak orientujeme v hudbe či výtvarnom
umení, často dokážeme na základe štýlu identifikovať autora.
Pre širokú verejnosť sú graffiti možno akýmsi vizuálnym smogom
patriacim k mestu. Ty máš vo svete graffiti za sebou už dve
dekády. Ak prechádzaš mestom okolo graffiti, vieš podľa štýlu
povedať, kto to sprejoval?
Začnem tým vizuálnym smogom, pretože
za ten ja považujem najmä billboardy, obzvlášť pred voľbami.
Ilegálne graffiti veľmi nesledujem. Ale áno, je to podobné ako
s hudbou, dokážem identifikovať prácu, ak je od autora,
ktorého výstupy som už predtým videl. Rovnako ako maliari, aj
graffiti
umelci majú vlastný štýl. Samozrejme, k tomu
aj pseudonym a podpis.
Aké štýly existujú vo svete graffiti a aký
reprezentuješ ty?
V graffiti poznáme strašne veľa
štýlov. Najznámejšie sú Throw up, Bombing, Wildstyle, Newschool,
Oldschool,
3D
graffiti a Charaktery, čo sú jednoducho
povedané portréty. Ja sa venujem práve 3D, teda takzvanej
Plastike, a tiež Charakterom.
Predpokladám, že kým sa z tvojej myšlienky
zrodí dielo na stene, musíš si to celé najprv naskicovať. Ako to
vyzerá?
Je fér povedať, že trvalo roky, kým
som si vycibril svoj vlastný štýl. Graffiti sa venujem už 20
rokov a vidím, že ešte stále sa môžem zlepšovať. Skice si
kreslím digitálne na iPade. Niekedy to trvá niekoľko hodín,
inokedy aj niekoľko dní.
Kde všade po Slovensku sú tvoje práce?
V Košiciach často maľujem na Furči
(Sídlisko Dargovských hrdinov, pozn. autora), keďže tu bývam a
mám tu legálne steny. A na Slovensku? Maľoval som snáď všade,
takže by som asi márne vymenúval všetky miesta. Veľmi dobre
známe sú moje práce v Tricklandii, čo je
galéria
optických klamov, ilúzií a trick-artu.
Treba však povedať, že so sprejmi si pobehal
celý svet. Daj zahraničné mestá, v ktorých môžeme vidieť
tvoje diela a byť hrdí, že toto kreslil náš
Furčan/Košičan/Slovák Dodi Grint.
Zvyknem maľovať v rakúskom Linzi v
open mural gallery Mural Harbor. Mojou obľúbenou destináciou je
tiež dánska Kodaň a tamojší festival Roskilde. V americkom Miami
som maľoval niekoľko obrazov, ale aj
trick-art
galériu. Ďalšie moje práce sú napríklad v
Budapešti, v Česku, Poľsku či v Kosove.
Určite máš medzi svojimi dielami také, na
ktoré si zvlášť hrdý.
Najviac si cením
3D
graffiti, ktoré som maľoval na Roskilde Festivale v
Dánsku. Nedostane sa tam hocikto, tento festival má teda veľmi
vysokú úroveň a aj návštevnosť. No a z domácich prác určite
graffiti na mojej bytovke. Táto práca sa dokonca stala virálnou a
obletela svet. Hrdý som tiež na galérie, ktoré som vytvoril v
Miami, v Poľsku a v Tatrách.
To si už tak trochu načrel do trick-artu. A
treba povedať, že máš na konte viacero prác, s ktorými sa ľudia
stretávajú na pomerne obľúbených miestach. Kde všade?
Je to napríklad spomínaná
Tricklandia v Tatrách, Galéria Iluzia v Liptovskom Mikuláši,
Illuzja Park Zakopane či Art of Illusion Miami. To sú
najnavštevovanejšie a najznámejšie projekty, na ktorých som
pracoval.
Počuj, ak by som chcel také to graffiti na
doma, môžem si ťa objednať?
Jasné. Vieš, patrím k tým šťastným,
ktorí si zo svojej zručnosti spravili obživu. Takže áno,
realizoval som a stále realizujem množstvo zákazkových malieb
kade-tade. Je však pravdou, že postupom času si už tak trochu
vyberám, pretože ponúk je veľa. Poslednú dobu sa sústredím
hlavne na maľovanie nadrozmerných obrazov.
Ako to vyzerá, ak si ťa niekto zavolá na
takúto zákazkovú výrobu? Napríklad by chcel rodinný portrét.
Určite potrebujem poznať celú
klientovu predstavu. V konkrétnom prípade teda fotku, rozmer
steny a prípadné požiadavky. Ak sa v rámci toho
dokážeme zladiť, na rad prichádza príprava digitálneho návrhu.
Podľa neho potom zrealizujem finálnu maľbu. Keby si sa chcel
opýtať, koľko to môže stáť, je fakt ťažké to nejako
paušálne povedať. Treba si uvedomiť, že ide o umelecký
výkon, to nie sú vajíčka, ani vodoinštalatérske práce.
Tak ale pre nejakú základnú predstavu by sme
mohli skúsiť aspoň úplne orientačné sumy, v ktorých sa
pohybujeme.
Pri jednoduchých detských motívoch
sa pohybujeme od 70 eur za meter štvorcový vyššie. Exteriérové
maľby vhodné na väčšie fasády od 90 eur za štvorák.
Hyperrealistické 3D maľby v interiéri robím od 130 eur za
meter štvorcový. Výsledná cena ale pochopiteľne závisí od
viacerých faktorov, ako je motív, náročnosť detailov, veľkosť
a celkové požiadavky na materiál a robotu.
Ak sa bavíme o takýchto prácach
na zákazku, mnohých asi budú zaujímať dve veci:
aká je ich trvácnosť a či nie sú, najmä v interiéri, zdraviu
škodlivé.
Zo zásady pracujem s najkvalitnejšími
sprejmi. To vlastne znamená odpoveď na obe otázky. Pri maľbe na
upravenú fasádu je trvácnosť minimálne 15 rokov, podobne dlho
vydržia aj
interiérové
maľby. A, samozrejme, farby nie sú toxické,
pričom steny možno umývať vodou.
Dajme si na záver jednu filozofickú. Ty ako
jeden z top reprezentantov graffiti scény, myslíš si, že má na
Slovensku dostatočný priestor? Myslím legálne graffiti.
Nejaký priestor tu určite je, no
zároveň je graffiti posudzované dosť neodborne. Bežní ľudia
tomu skrátka nerozumejú. Celkovo je graffiti a street art na
Slovensku v plienkach. Áno, v urbánnom priestore aj u nás
nájdeme nejaké tie muralistické projekty. Za západnými krajinami
však ďaleko zaostávame.
O koľko?
Asi veľa napovie, že ak
chcem realizovať nejaké väčšie práce, musím jednoducho
vycestovať von. Graffiti v zahraničí dávno nie sú
považované za vizuálny smog, ako si to predtým nazval. Dokonca sa
niektorí umelci prepracovali z ulice do galérií. Máme
príklady štvrtí miest, ktoré sa vďaka graffiti a street
artu zviditeľnili až tak, že dnes patria medzi top turistické,
ale aj vyslovene kultúrne atrakcie. Vezmime si take Wynwood Walls
v Miami. Toto bývalé ghetto je dnes „mekkou“ svetového
graffiti. Každý rok sem len kvôli graffiti prúdia milióny
turistov.
(21:50, i)