Dominik Kačmár a Ladislav Stachura nielen o pôsobení v Raslaviciach

 

 

Úvodný ročník „novovzniknutej“ súťaže bol náročný. Po 17. kolách sú Raslavice na 12. mieste. Dominikovi Kačmárovi a Ladislavovi Stachurovi, ktorí patria k oporám FK SIM, sme položili niekoľko otázok.

 

Dominik Kačmár (27 rokov, Partizán Bardejov, Senica, Čirč, Svidník, Raslavice, útočník, tréner mládeže Partizána Bardejov, bývalý mládežnícky reprezentant SR):

 

„Začínal som ako 9- ročný v Bardejove, kde má viedli tréneri Želinský a Sivák. Patrili sme medzi kvalitný ročník (1995), kde sme to aj potvrdzovali či už v lige, kde sme vždy hrali o tie najvyššie priečky alebo na turnajoch, ktoré sme absolvovali. (víťazstvo Mini - champions league vo Zvolene, 2x sme sa zúčastnili na finále Halovej sezóny v Myjave, turnaje v Prahe a pod.) V Bardejove som pôsobil do 15 rokov. Následne som odišiel do Senice. Tam som pôsobil tri roky a hrával za dorastenecké kategórie.

 

 

Zahral som si aj v mládežníckych reprezentáciách. Následne som sa vrátil späť do Bardejove. Tu som ešte hrával za devätnástku a A - mužstvo (2. liga). Trénermi boli Rastislav Kica a neskôr Jozef Kukulský. Bohužiaľ v priebehu troch rokov som absolvoval päť operácii kolien a skončil som s “profesionálnym futbalom”.

 

Uvažoval som, čo ďalej. Myslím, že každý futbalista, ktorý mal dlhodobé alebo vracajúce sa zranenia uvažuje, čo ďalej. Preto po konci v Bardejove som rok nikde nehral a zamestnal sa. Nato ma oslovil kamarát Vlado Pyda. Navrhol mi, či by som nešiel hrať do Čirča. Prijať túto možnosť bolo to najlepšie rozhodnutie. Vrátila sa mi chuť do futbalu a mal som aj možnosť sa rozvíjať aj ako tréner dorastencov. Spoznal som skvelú partiu ľudí, ktorí chcú robiť futbal a robia ho z láskou (napr. tréner Ľ. Jacko, J. Krompaščík atď.) a ide to aj bez platenia hráčov.“

 

Ladislav Stachura (29 rokov, Partizán Bardejov, Bardejovská Nová Ves, Humenné, Svidník, Raslavice, stredopoliar, útočník):

 

„Futbal som začal hrať v Bardejove, keď som mal 8 rokov. Prešiel som všetkými vekovými kategóriami od prípraviek až po A mužstvo. V roku 2011, pri prechode k dospelému futbalu, som strávil pol roka v treťoligovom Bardejove pod vedením pána Komanického. Následne v zime som prestúpil do piatoligovej Bardejovskej Novej Vsi. S tou sme postúpili do 4. ligy a v nasledujúcej sezóne sme ju vyhrali. Po reorganizácii sme si s Bardejovskou Novou Vsou zahrali 3. ligu, pod záštitou SFZ. Bola vtedy rozdelená na skupiny východ a západ.

 

 

V sezóne 2013/14 som bol na ročnom hosťovaní v druholigovom Bardejove. To bolo aj moje najvyššie futbalové pôsobenie. Po 2 a pol roku strávenom následne v Bardejovskej Novej Vsi som chcel vyskúšať niečo nové a tak som prijal ponuku Humenného. Podarilo sa nám postúpiť do 3. ligy. Po postupe som opäť menil farby a to na Svidnícke. Tam som strávil polrok a v zime som bol oslovený Šottovcami, aby som im prišiel pomôcť udržať Bardejovskú Novú Ves v 3. lige. Tam som hrával dva roky. V lete 2021 som prestúpil do môjho terajšieho klubu OFK SIM Raslavice.“

 

 

Dominik Kačmár: „Po dvoch rokoch v Čirči som sa rozhodol pre zmenu, lebo som cítil, že chcem hrať vyššiu súťaž a tak som prijal ponuku Raslavíc. Som tu už druhý rok . Rozhodol som sa aj preto, lebo sa tam rysovalo veľmi kvalitné mužstvo. To sme aj potvrdili postupom do 3. ligy. Tam sme pôsobili 1 sezónu a po reorganizácii sme dnes v 4. lige.“

 

Ladislav Stachra: „Po vypadnutí s Bardejovskou Novou Vsou do 4. ligy som chcel ešte hrávať kvalitnejšiu súťaž. Preto som prijal ponuku Raslavíc. Oslovil ma bratranec Róbert Stachura, neskôr tréner Petruš, ale sezónu som začal bez oboch. Prvý menovaný prijal ponuku Gerlachova, druhý sa stal trénerom Tatrana Prešov.“

 

 

 

Dominik Kačmár: „Stana Šestáka priviedol tréner Petruš. Stano pôsobil úplne v pohode. Nemal problém po konci tréningu odnášať aj bránu. Nemal žiadne “hviezdne maniere”, snažil sa poradiť a pomôcť skúsenosťami. Bohužiaľ sa zranil hneď v prvom prípravnom zápase. Napriek tomu, že bolo vidno, že nemôže hrať, lebo si natiahol sval na pravej nohe, tak ešte chcel ostať na ihrisku a hral len slabšou nohou. Aj preto ho považujem za profesionála, ktorý chcel pomôcť za každú cenu. Určite zanechal pozitívnu stopu, aj keď nemohol hrať v dôležitých zápasoch."

 

 

Ladislav Stachura: „Stana Šestáka som v kabíne nezažil. Prišiel som až po ňom, ale keď som sa o ňom hovoril s chlapcami, tak všetci o ňom rozprávali len v dobrom. V drese Raslavíc som si proti nemu zahral. Prišiel spolu s ďalšími reprezentanti na výročie futbalu v Raslaviciach.“

 

 

Dominik Kačmár: „Ťažko hodnotiť jeseň. Určite to mohlo byť lepšie. V lete sa to dávalo na poslednú chvíľu dokopy, keďže odišlo veľa hráčov. Môžeme byť radi, že došlo k dohode s Giraltovcami. Stali sme sa ich farmou a vždy kto mohol prišiel pomôcť. Vyzdvihol by som dvoch hráčov a to M. Luščáka. Ten dlhodobo pôsobí v Raslaviciach a stále je líder mužstva, či na ihrisku alebo mimo neho a J. Tomáška. Ten hrával v sobotu 90 minút za Giraltovce a napriek tomu nemal problém prísť v nedeľu ešte aj za nás.

 

Kladne hodnotím aj ostatných hráčov Giraltoviec, ktorí prišli pomôcť. Myslím, že herne to z našej strany nebolo zlé. Viac sa nám darilo zo súpermi, ktorí hrali o špicu tabuľky. Výhru doma nad Kechnecom a Sabinovom málo kto čakal. Určite negatívne vyzneli prehry v Spišskom Podhradí a v Kalši. Musím ale povedať, že domáci do čoho kopli, to skončilo v bráne.“

 

Ladislav Stachura: „Jeseň bola ako na hojdačke, raz dobre a raz zle. Rozbiehali sme sa pomalšie. Po ťažšom lete a po odchode niekoľkých hráčov sme sa "konsolidovali", no nakoniec nám pomohlo to, že sme sa stali farmou Giraltoviec. Tie nám vždy poslali minimálneho jedného hráča.

 

Doma sme hrali dobre, veď sme porazili vtedajších lídrov zo Sabinova, resp. Kechneca. Vonku nám to akosi škrípalo a nedarilo sa, tak ako by sme si predstavovali. Na jar budeme chcieť určite doniesť viac bodov zo zápasov vonku a doma vyhrávať, resp. získať čo najviac bodov.“

 

 

Dominik Kačmár: „Ciele v jari asi budú rovnaké. Zvládnuť zápasy doma a priviesť body aj z vonku. Nerád by som sám seba hodnotil. Myslím, že nato tu je tréner. Sám som však trénerom a tak viem, že to mohlo byť lepšie. Ak by som premenil šance, ktoré som mal, prinieslo by nám to možno viac bodov ako máme. Zlepšovať sa dá stále a v každej hernej činnosti. Ale určite musím popracovať na zakončení, keďže som veľa šancí nevyužil.“

 

Ladislav Stachura: „Nerád hodnotím sám seba. Najviac som nastupoval na pozícii hrotového hráča. Tam som nikdy v kariére nehrával. Väčšinu som strávil v strede zálohy. Adaptoval som sa na nový post pomalšie a je to vidno aj v číslach. Až do červenej karty, ktorú som dostal v 8. kole som dal iba jeden gól, no po návrate som ich dal šesť.“

(21:14, P. Cingel)