Čo dnes robia futbalisti narodení v roku 1996?

 

 

Trénerom bol Poliak Riszard Kuzma. Ten však v Bardejove dlho nevydržal. Pravdupovediac nebola to až tak jeho vina. Káder opustil rad skúsených futbalistov a novopríchodzí, najmä legionári, nepodávali výkony, ktoré sa požadovali a tak všetko ostalo na bardejovských mladíkoch. Tým síce nechýbala snaha, ale skúseností bolo máličko a tak Partizáni nedosahovali predpokladané výsledky.

 

Kuzmu nahradil Jozef Daňko. Ten druholigovú príslušnosť Partizána obhájil (12. miesto). Žiaľ slovenský futbal dnes často preferuje bez výrazných a najmä lacných cudzincov a domáce talenty odchádzajú do zahraničia alebo ich existenčné problémy prinútia k ukončeniu kariéry.

 

O tom, čo robia dnes, sme trošku „popátrali“ po, na titulnej fotografii zobrazených, bývalých hráčoch Partizána narodených v roku 1996.

 

 

Dominik s futbalom začínal v Bardejove. Lukáčovci sa neskôr presťahovali do Ľubotíc a tak Dominik aj jeho dvaja bratia (Patrik a Ľuboš) pokračovali vo farbách Tatrana Prešov. Ich otec Ľuboš obliekal brankársky dres BFC Jas Bardejov v najvyššej slovenskej futbalovej súťaži.

 

“Po skončení minulej sezóny v Partizáne Bardejov sa moje futbalové kroky posunuli do Rakúska. Momentálne pôsobím v 3. lige v mužstve SC Wiener Neustadt. Stretol som sa tu aj s dvoma Slovákmi Emilom Haladejom a Matejom Sabadošom, čo ma veľmi potešilo.

 

 

Súťaž má veľmi dobrú kvalitu. Pôsobí tu veľa skúsených futbalistov so skúsenosťami z prvej rakúskej ligy. My máme skôr mladšie mužstvo. Som tretí najstarší a to mám stále len 26 rokov. Po prvom pôsobení v Bardejove moje futbalové kroky zaviali do Maďarska a následne do Nemecka, kde som pôsobil dva a pol roka. Po druhom pôsobení v Bardejove, ktoré skončilo v lete, som sa zase pobral do nemecky hovoriacej krajiny a tak som v Rakúsku. Musím povedať, že sa mi tam páči a hlavne mám všetko blízko, či už Viedeň alebo aj Bratislavu.“

 

K titulnej fotografii Dominik povedal: „Na túto fotku sa stále rád pozerám. S týmito chlapcami sme spoločne futbalovo vyrastali od mala v Bardejove a nakoniec sa nám to podarilo dotiahnuť až do mužského futbalu. Všetci spoločne sme hrali druhú ligu za náš materský klub. Je to dobrá vizitka bardejovských mládežníckych trénerov. Tí vždy vedeli vychovávať dobrých futbalistov.“

 

 

Dominik Lukáč však v Rakúsku nielen hráva futbal, ale má aj civilné zamestnanie. „Keďže trénujeme každý deň poobede a zápasy sú v piatok o 20:00, čo je inak super, pracujem 20 hodín týždenne v gastronómii.“

 

 

 

Ľalíkovci majú silnú väzbu na bardejovský futbal. Robov otec Marián patril k výrazným postavám BFC JAS Bardejov v najvyššej súťaži. Následne prestúpil do Interu Bratislava a získal dva tituly majstra SR.

 

V kariére pokračoval v Turecku a na Cypre. Robo Ľalík dnes už futbal nehráva. Pracuje a býva v Bratislave. 

 

 

Aj Mário pokračoval v šľapajach svojho otca Štefana. Ten hájil bardejovské farby v najvyššej futbalovej súťaži. Dnes je asistentom trénera Lipan, kde Mário v súčasnosti hráva. V tretej lige sa mu darí. Po jesennej časti je, napriek tomu, že ide o defenzívneho hráča, najlepším strelcom súťaže (12 gólov) a spolu so Zekuciom zo Spišskej Novej Vsi sa v ankete Sportnetu stal najlepším hráčom III. ligy východ.

 

 

„Aktuálne som študentom Fakulty športu na Prešovskej univerzite v Prešove v odbore Špeciálna pohybová príprava v bezpečnostných zložkách. Futbal ma sprevádza tak ako počas celého života tak aj teraz.

 

Momentálne som hráčom Lipian, ktoré pôsobia v tretej lige, rovnako ako Partizán Bardejov. Od čias, čo som odišiel z Bardejova, som si vyskúšal najvyššiu súťaž v FK Pohronie. Po návrate do Lipian som sa začal aktívne venovať štúdiu. To je v terajšej dobe moja priorita. S priateľkou, ktorá je mimochodom rodená Bardejovčanka, bývame kvôli pracovným a školským povinnostiam v Prešove.“

 

 

Najúspešnejším obdobím trénera Kuzmu bolo pôsobenie v Lechu Poznaň. S Lechom (ako asistent trénerov Zielinskiego a Bakera) získal titul poľského majstra a následne postúpil v Európskej lige do skupinovej fázy.

 

Tu skončili na druhom mieste a s Manchestrom City postúpila Poznaň do ďalších bojov. 22. júna 2017 sa stal trénerom Partizána Bardejov, spoluprácu s klubom ukončil 20. apríla 2018.

 

 

Rovnako ako jeho spoluhráči pokračoval Dávid v šľapajach svojho otca Ľuboša. Ten v Bardejove roky hrával a bol pri postupe BSC JAS do prvej ligy.

 

„Po pôsobení v Bardejove som sa rozhodol si svoj život trošku upraviť. Ukončil som vysokoškolské štúdium a presťahoval som sa do Bratislavy. Okrem futbalu som si našiel aj stabilné zamestnanie, v ktorom sa dokážem rozvíjať a napredovať aj po inej stránke ako len tej športovej.

 

 

Vo futbalovej kariére stále pokračujem a to asi nejakých 50 kilometrov od Bratislavy v Rakúskom klube SC Sommerein. Bol som veľmi milo prekvapený ako klub funguje po každej stránke. V klube som spokojný. Mám tam veľmi dobre podmienky a futbalom sa hlavne zabávam.“

 

Aj Dávid má pri pohľade na spoločnú fotografiu príjemné spomienky na spoluhráčov, ale aj na trénera. „Na túto fotografiu spomínam len v tom najlepšom. Tréner Kuzma, v tom období, nám ukázal ako sa dá futbal robiť inak a to moderne. Boli sme vďační. S chalanmi sme dodnes najlepší kamaráti. Máme svoje spomienky, stretávame sa. Veď sme spolu vyrastali a okrem toho v generácii o 20 rokov skôr naši otcovia tiež spoločne kopali za Bardejov.“

 

 

Dávid bol vždy farbám Partizána verný. Dlho odolával všetkým ponukám na odchod z mesta a z klubu, kde s futbalom začínal.

 

„Hrával som za Bardejov od svojich 5 - tich rokov. Prešiel som každou kategóriou až po A mužstvo. Mojím cieľom bolo hrávať a postupne sa prepracovať do vyšších súťaží. Bardejov hral vtedy druhú ligu, tak som všetky ponuky, či už od klubov z druhej ligy alebo nižších súťaží, nebral ako posun v pred a ostal som v rodnom meste.“

 

 

K odchodu ho donútil až COVID. „Môjmu odchodu z bardejovského futbalu značnou mierou dopomohla vtedajšia covid situácia a pozastavenie športu na Slovensku. Určite mi dajú za pravdu aj ostatní športovci, že vidina budúcnosti bola vtedy viac než biedna. Ak k tomu prirátam vtedajšiu finančnú situáciu v klube, nevidel som inú možnosť ako zbaliť kopačky do ruksaku a odísť za hranice. Boli určite aj iné možnosti ako prečkať zlé časy a ostať pri polo/profesionálnom futbale na Slovensku, ale ja som sa rozhodol odísť. Beriem to ako jedno z mojich najlepších rozhodnutí.“

 

Dávid sa rozhodol pre Holandsko a okrem svojho civilného zamestnania sa aj naďalej venuje futbalu.

 

„Nakoniec som “zakotvil” v rotterdamskom FC Ijjselmonde - susednej štvrti známeho Feyenoordu. Náš A-tím hrá v 3e klasse C. Úrovňou by som to prirovnal k slovenskej 3. lige. Čo sa týka futbalu, je všetko rovnako. Stále som členom kádra FC Ijsselmonde, aj keď som posledné zápasy nehral kvôli pracovnej vyťaženosti. Mám novú prácu v súkromnej kuriérskej firme. Ale stále si hľadám a aj budem hľadať cesty, ako sa futbalu venovať.“

(16:18, P. Cingel)