Anglické dobrodružstvo - ako sa to všetko začalo?
Bardejovčanka Kornélia Drotarovská, študentka Gymnázia Leonarda Stockela
Ešte pred začiatkom môjho anglického dobrodružstva nás pani triedna učiteľka oboznámila s ponukou zúčastniť sa na výberovom konaní pod záštitou Open Society Foundation, Nadácie Otvorenej Spoločnosti. Podstatou bola možnosť získania štipendia Veľkej Británii na štúdium v prestížnych súkromných stredných školách.
Po dlhom váhaní som sa rozhodla, že to skúsim, veď za pokus nič nedám. Poslala som vlastnoručne napísanú esej a referencie od mojich učiteľov. Po náročnom testovaní, ktoré absolvovalo 95 študentov z celého Slovenska, boli päťdesiati vybraní na ústny pohovor s profesormi z Veľkej Británie. Ešte stále tomu nemôžem uveriť a stále sa musím uštipnúť, či to nie je iba sen a ja lietam v oblakoch. Bola som z tej päťdesiatky vybratá ako jedna z piatich študentov, ktorí získali štipendium v hodnote 25 000 libier vrátane leteniek domov. Štipendium nám slávnostne odovzdal sám zástupca britského veľvyslanectva na Slovensku. Je zrejmé, že štipendiá sa udeľujú študentom z ekonomicky slabších krajín. Preto boli do projektu zaradení študenti zo Slovenska, Poľska, Rumunska a Gruzínska.
Posledné dni doma ubehli veľmi rýchlo a koncom augusta som už sedela v lietadle na linke do Londýna. Zoznámenie s mojim novým prechodným domovom sa začalo v Cambridgi, kde pre všetkých nových štipendistov pripravili počas víkendu orientačné zoznamovacie stretnutie.
Mňa si vybrala jedna z najlepších stredných súkromných škôl vo východnom UK pod názvom New Hall School, sídliaca v Chelmsforde, 40 minút od Londýna. Je to taktiež jedna z najstarších katolíckych škôl vo Veľkej Británii. Okrem iného je škola známa aj tým, že ju počas víkendov v 16. storočí navštevoval anglický kráľ Henry VIII. Tudor.
Školu navštevujem už druhý rok, no doteraz mi tam nič nechýbalo, okrem rodiny, priateľov a mojej triedy, samozrejme. Vybavenie areálu školy poskytuje študentom nadštandardné podmienky na športové a kultúrne vyžitie. Nechýbajú tenisové kurty, futbalové a hokejové ihriská, fitness centrum s trénerom, plaváreň a dokonca aj jazdiareň. Pre kultúrne vyžitie tu zase máme divadlo a tanečné priestory.
Jednoducho povedané, vo voľných chvíľach si je z čoho vybrať a slovo nuda je tu neznámy pojem. Samozrejme, že blízkosť Londýna nám počas víkendov poskytuje možnosť bližšieho spoznávania najväčšieho mesta Anglicka a Spojeného kráľovstva, alebo je tu ešte možnosť skočiť si na typickú anglickú party. Keďže láska k futbalu ma neopustila a v škole futbalový klub nemáme, futbal som hrávala s chlapcami počas hodín telesnej výchovy a vo voľnom čase ako jediné dievča.
V súčasnosti ale nastala menšia zmena, lebo som sa dostala do ženského futbalového klubu v Chelmsforde, kde som už začala trénovať a túto nedeľu som odohrala prvý majstrovský zápas.
Päťkrát v roku tu máme zavretú školu aj internát, a to je situácia, keď zahraniční štipendisti a študenti trávia víkendy v „Host family“. Každý štipendista má pridelenú rodinu, ktorá sa počas víkendu o neho postará. A to je ďalšia zaujímavá skúsenosť, ako spoznávať zvyklosti a tradície ľudí na ostrovoch.
Ináč počas školského roka bývam v dievčenskom internáte, ktorý je súčasťou areálu školy, kde sme v opatere starších dám, housemistress, ktoré nám aspoň sčasti nahrádzajú naše mamky. Internát by som prirovnala k veľkému rodinnému domu, v ktorom má každý vlastnú izbu. K dispozícii máme veľkú kuchyňu, obývačku a jedáleň, kde sa počas celého dňa stravujeme.
Počas celého roka sa v internáte organizujú mnohé zaujímavé aktivity, ako napríklad Movie night, Garden and Social Party, Chocolate evening, Mexico night, Ice cream afternoon. Jeden z večerov sa volá International supper, počas ktorej študenti predstavujú zvyky svojej krajiny a tradičné jedlá. Zaujímavou akciou je tiež aj Charity fashion evening podobnej módnej prehliadke a Baking for heroes, na ktorej sa pečú zákusky pre vojakov.
Bežný študentský deň sa začína vyučovaním o 8:20 hod. Je to o niečo neskôr ako u nás, no žiadna výhra, školu opúšťame o 16:30. Aj tu je možnosť zapojiť sa do mnohých krúžkov a aktivít, ako napr. debatný krúžok, krúžok španielčiny či ruštiny. Vyskúšala som aj čínštinu, ale bola pre mňa veľmi náročná, hlavne tie ich znaky. Počas roka zažívam iný systém učenia. Nejde tu iba o kvantitu, ale na hodinách sa od nás vyžaduje vedomosti aplikovať, analyzovať a prezentovať. Úplnou novinkou pre mňa bolo hlavne časté písanie esejí, na ktoré som doma nebola zvyknutá, ale postupne sa mi začalo dariť. Škola je vybavená modernou výpočtovou technikou, ktorú máme nepretržite k dispozícii.
V závere môjho prvého školského roka ma čakali dôležité skúšky. Škola mi umožnila získať opäť štipendium a pokračovať tak v štúdiu aj v ďalšom školskom roku na New Hall School. Jedinou podmienkou bolo, aby som vo všetkých testoch bola klasifikovaná najhoršou známkou „B“. Ja som to zobrala ako ďalšiu veľkú výzvu a podmienila som tomu všetko. Postupne som získavala certifikáty za tvrdú prácu a to ma posúvalo ďalej. Venovala som sa aj dobrovoľníckej činnosti.
Trávila som čas s dôchodcami a deťmi s akýmkoľvek postihnutím. Stala som sa líderkou v Shaftesbury. Každý utorok som venovala dve hodiny chorým ľuďom rôzneho veku. Pri nich som si uvedomila, že moje problémy, v porovnaní s ich, sú kvapkou v mori. Tiež som sa stala Chaplaincy prefect a bola vybraná za Business prefect, čiže pravá ruka učiteľa. Už v treťom ročníku nás pripravovali na pohovory do práce. Dostala som uznanie od jednej firmy za výborné „predanie sa“. Učitelia boli veľmi ochotní kedykoľvek mi pomôcť, no nebrali ma ako zahraničnú štipendistku zo Slovenska. Musela som jednoducho sa dostať do ich tempa, a ako sa vraví, splynúť s davom.
V škole sa jej darí
Ročné štúdium v tejto škole i pobyt ma vo veľkej miere zmenili. Obohatili ma o mnoho nových a zaujímavých skúsenosti, zdvihli mi sebavedomie, osamostatnila som sa, naučila som sa viac rozmýšľať, pomohli mi uvedomiť si, že všetko so všetkým súvisí. Našla som si priateľov z takmer celého sveta, napr. z Nemecka, Francúzska, Španielska, Ruska, Mexika a hlavne z Číny, Hong Kongu, Afriky a samozrejme z Anglicka. Škola je otvorená rôznym národnostiam a vierovyznaniam. Vystihujú to najlepšie nedeľňajšie sv. omše, kde sú všetci vítaní, bez rozdielu vierovyznania, bez predsudkov.
A čo dodať na záver ?
Nakoniec to vyšlo. Zo záverečných skúšok som dostala A, A, A, B, vo veľkej miere aj vďaka podpore blízkych. Škola mi opäť poskytla štipendium v rovnakej výške aj na ďalší školský rok. Tvrdá práca sa nakoniec vyplatila a svoj štvrtý ročník ukončím v Chelmsforde na New Hall School. Už teraz však môžem skonštatovať, že tento rok nebude žiadna malina. Ďalšia etapa môjho dobrodružstva sa práve začala. Nikdy neprestávaj veriť v silu svojich snov...!
P.S.: Ešte teraz sa smejem na tom, ako som nechcela minúť 20 eur na cestu vlakom do Bratislavy na testy.
(15:45, K. Drotarovská, New Hall School, Chelmsford, Essex, United Kingdom)